Bum-bum-bum,

bum-bum-bum; bum-bum-bum-bum-bum!

No a poďme, vážení: Rolničky, rolničky… Svätý pokoj s vami, kedysi riadne a omylom možno aj teraz ešte stále pracujúci občania! Zvončeky, zvončeky, nech vám zazvonia… Sviatky radosti a pokoja a mieru klopú na dvere; otvorte im s otvoreným srdcom. Alebo to klopú vinšovníci? Či nebodaj poštár? Zatvárajte vráta, ľudia boží; zavrite; prievan! Veď aj váš televízor sa hnusne bezočivo ponáša na krásny bohato vyzdobený vianočný stromček. Ibaže namiesto malebných gulí, vábivých saloniek, snehobielych konfiet, sviečok a iných čačiek-mačiek z neho číhajú, prepáčte: sa usmievajú, úsmevom od ucha k uchu škeria, malé milé pozdravy a blahoželania. Ako dobre, že nám má kto písať, že si podvečer starého roka má kto na nás spomenúť, zažať v našich unavených zbytkoch duší tiel nádej, že v roku novom nám bude písať ešte výdatnejšie; nie, nie, starí – dobrí známi sa nezapreli ani tentoraz akože sa nezaprú ešte veľa ráz; mnogaja ľeta nám živeli všetci ctení adresanti. Radom-rad: Elektropodnik, TV-podnik, PTT-podnik, VKP-podnik, VZ (vzducho-podnik-podnik), AI(a iný/né) – podnik/y; prepáčia mi podniky, na ktoré podniky som (namojveru, čestné pionierske, aby ste sa do čiernej zeme prepadli, ak cigánim) pozabudol. Ochotne a krotko a ponížene a s patričným sebapohŕdaním zaplatím za prípadnú urážku na cti, vynahradím každú mnou spáchanú klebetu, tobôž mojím neokrôchaným správaním, t. j. ignorovaním ich dobrosrdečnýchanadovšetkodobroprajnýchabezúhonnných veličenstiev, všetky možné a nemožné ujmy na tele, v tele, v duši na duši, v podduší a obzvlášť na bankových kontách, ak sa čo len za máčny máčik pocítili alebo ak im len dáky naslovovzatý odborník, o akých u nás núdza nebola, nebude a najmä nikdy nie je, pošepol, že veru majú prečo byť urazení a hlboko dotknutí mojou bezohľadne a s predbežným úmyslom utajovanou demenciou, všetko im milerád urovnám. Urobím to namojveru s takou úprimnou bezbrehou radosťou, s akou nadnebosavznášajúcouasrdečneroztatárenou radosťou sa každý raz (aj) pred Vianocami ponáram do čítania prv spomenutých pozdravov a blahoželaní a konzumovania tých istých starých krásnych nadovšetkpovznášajúcich refrénov evergrínov, ktoré sa zakaždým končia oktávu-dve vyššie než zaznel refrén predchádzajúci, v ktorom refréne sa, prirodzene, uvádzajú sumy, ktoré treba dotyčným vinšovníkom dovtedy a vtedy zložiť, zaslať a či čo. Všetko, pravdažepravdivápravda: v mene pokoja, mieru a lásky.

Bum-bum-bum… bum-bum-bum, bum-bum-bum-bum-bum…!

jbš