Čaro Brazílie

Seriál sa začal Ruskom, pokračoval Spojenými štátmi, aby do tretice pribudla i Brazília. Pod všetky tri výstavy veľkoplošných fotografií na otvorenom priestore belehradského Kalemegdanu organizačne sa tohto leta podpísali (aj) ambasády uvedených krajín, ako i Verejný podnik Belehradská pevnosť.

Brazília, najväčšia krajina Južnej Ameriky a piata najväčšia krajina sveta (viac ako 196 miliónov obyvateľov a štát s rozlohou väčšou od 8,5 milióna štvorcových kilometrov), svetová banícka veľmoc, krajina kontrastov, s takmer 7 500 kilometrov dlhým pobrežím s Atlantickým oceánom, s vysočinou s vysokými štítmi a náhornými plošinami na juhu, s nížinou s najväčšou riekou na svete – Amazonkou a tropickým pralesom na severe, je obrovskou oblasťou, zároveň otvorenou a záhadnou, v závislosti od uhla pohľadu a predbežných vedomostí.

Je štátom futbalu, karnevalov, samby, ale i zákutí, s menej známou a skrytou tvárou každodennosti, v ktorej sa striedajú rôzne podoby existencie obyvateľstva a súčasnosti. Fotografie, umiestnené neďaleko brehov rieky Sávy, sú aj dokumentom, aj umením. A majú blízko k farebným katalógom a k turistickým sprievodcom už tým, že ponúkajú staronové, ale i objavné pohľady na skutočný klenot Južnej Ameriky, na jeho ľudí a zmeny, na to, čo pretrváva istým spôsobom ako večne: s pečaťou čohosi trvalého a nemenného, nadčasového a dojímavého. A pritom chodca neúprosne lákajú pokračovať v pestrej farebnej rozprávke a príbehoch, v púti do neznámych provincií, kde žijú ľudia rôzni, o ktorých sme slovko doposiaľ najčastejšie nepočuli.

Všetko je vlastne dokumentom krajiny, alebo jej segmentov: aj keď ide o krásu oblastí, aj keď snímke dominujú výrazy tvárí ľudí, aj keď je v hľadáčiku panenská príroda, alebo pásmo ľudskou rukou pretvorené či spotvorené.

Vo veľkej krajine, ktorá na budúci rok bude hostiteľkou Majstrovstiev sveta vo futbale, kým sa o tri roky Rio de Janeiro stane usporiadateľom Olympijských hier – dá sa čítať zo záberov – žije i veľa etnických skupín. Sú nielen vo veľkomestách, ako sú Sao Paulo, Rio de Janeiro či Salvador, ale aj v malých pobrežných mestečkách či v pralese. A Brazílčania sú ľudia otvorení, pohostinní, so zvykom nikam sa neponáhľať, energickí a vášniví, čo tak badať z ich národných športov a záľub: futbalu a karnevalov, naznačuje nejedna snímka.

Mnohé známe a neznáme detaily o krajine samby, pralesov a futbalu, v ktorej amazonský dažďový prales pokrýva plochu veľkú ako Austrália a ktorej vodopády Iguazu patria k najlepším na svete, odhaľujú sa každodenne pred zvedavými pohľadmi návštevníkov na Kalemegdane. Najmä to krásne a čaro, čo napriek všetkým premenám ostáva: aj keď ide o ľudí, aj keď ide o historické pamätníky a umenie, aj keď ide o prírodné krásy Brazílie. Ich svedkami sú od 24. augusta návštevníci korza pri Sáve. Mohol ozaj byť vydarenejší a krajší záver leta a vstup do nostalgickej jesene na niekdajšom historickom dejisku?