Casillas vs. Buffon

Tohtoročný žreb Ligy majstrov v osemfinále spojil, okrem iných, aktuálneho (pravdepodobne aj budúceho) talianskeho majstra Juventus s portugalským velikánom Portom. Tieto dva kluby spolu majú až 61 šampiónskych titul v domácich majstrovstvách, ale úhrnne aj štyri tituly v Lige majstrov. Takisto päť trofejí v Pohári UEFA či Európskej lige a rad ďalších fantastických úspechov. Nie iba vďaka výsledkom, ale aj pre tradíciu, znalosť a futbalovú reputáciu patria tak Juventus, ako aj Porto do radu špičkových talianskych či portugalských, ale aj európskych a svetových klubov.

Predsa, upriamime sa na to, že v stredajšom osemfinále v Porte, na bránach stali dvaja velikáni a dvaja brankári, ktorých každý futbalový znalec, ale aj neznalec zaradí medzi najlepších futbalistov (práve tak – futbalistov, nie iba brankárov) v dejinách tohto športu.

Z jednej strany 35-ročný Španiel Iker Casillas a z druhej, jeho starší, 39-ročný taliansky kolega Gianluigi Buffon.

Obaja vynikajúci športovci, ale predovšetkým vzorní ľudia.

Veľký Iker

Casillas už ako 16- či 17-ročný mladík debutoval v prvom mužstve Kráľovského klubu. Koncom novembra 1997 cestoval s mužstvom, ako rezervný brankár na zápas Champions league proti celku Rosenborg. Krátko potom sa stal nenahraditeľnou jednotkou v madridskom Reale.

Vrcholilo to tým, že sa Casillas stal najmladším brankárom, ktorý zohral finále Ligy majstrov, keďže v roku 2000 bránil za Real v záverečnom zápase proti Valencii, v ktorom aj vyhral výsledkom 3:0. Vtedy mal iba 18 rokov a jeho kariéra sa len začínala.

V tom istom roku bol aj rezervným brankárom Španielska na majstrovstvách Európy v Holandsku a Belgicku a už aj pred majstrovstvami sveta 2002 v Japonsku a Kórei bol štandardnou jednotkou.

Casillas je nositeľom aj početných individuálnych uznaní a viackrát ho futbaloví tréneri a novinári volili aj do najlepšieho tímu sveta a Európy.

S Realom päťkrát triumfoval v lige, trikrát vyhral Ligu majstrov a so Španielskom bol, ako kapitán reprezentácie, roku 2010 majstrom sveta.

S madridským celkom sa rozišiel príliš búrlivým spôsobom, po 16. rokoch a viac ako 700 zohratých zápasov. Pravda, v posledných sezónach sa mu stávali kiksy a chyby, ale si legendárny Iker zaslúžil inakšiu rozlúčku. Zakotvil v Porte, kde aj dnes pôsobí.

Veľký aj Gigi

Z druhej strany, za rivala mal Casillas v stredu večer ešte jednu legendu – fantastického Gianluigiho Buffona. Zaujímavé je to, že predtým, ako sa stal vynikajúcim brankárom, populárny Gigi bol výborným – futbalistom.

Rozhodol sa predsa, že má bližšie ku bráne a tak v prvom mužstve Parmy debutoval v roku 1995. Predtým bol na skúške aj v AC Miláno, ale ho tam skauti ocenili za nedostatočne talentovaného.

Tým, že ho neangažovali v Miláne asi urobili najväčšiu chybu v dejinách. Preto veľký pozor dávajú na mladučkého, ale veľmi talentovaného Gianluigiho Donnarummu. Hádam im to aj jeho meno nasvedčuje!

Buffon v Parme zostal do roku 2001, keď za viac ako 32 a pol milióna libier prestúpil do Juventusu.

Týmto transferom je Buffon ešte stále najdrahšie zaplateným brankárom v dejinách. V drese Talianska debutoval už ako 19-ročný, keď vystriedal zraneného Gianlucu Pagliucu v baráži proti Rusku, v rámci kvalifikácie na majstrovstvá sveta roku 1998. Kuriozitou je, že v Moskve v neskorú, mrazivú jeseň 1997 na trávnik vybehol drese s krátkymi rukávmi, podľa ktorých je známy aj dnes.

Na majstrovstvách sveta 1998 vo Francúzsku bol rezervným brankárom a na majstrovstvách Európy v roku 2000 mal byť prvým výberom. Nemal šťastie, lebo v priateľskom zápase proti Nórsku, tesne pred začiatkom majstrovstiev si zlomil ruku a zmeškal Euro 2000, takže Buffonovým prvým veľkým turnajom bol Mundial 2002.

Od ako z Parmy prestúpil do Juve, Buffon v turínskom klube zohral približne 500 zápasov. Klub neopustil ani po afére Calciopoli, keď Juventus bol potrestaný a vypojený z prvej ligy.

V roku 2006 keď sa Taliani stali majstrami sveta dostal cenu Leva Jašina. V roku 2003 bol najlepším hráčom Európy. Je jediným brankárom, ktorý získal túto cenu. Do najlepšieho tímu Európy bol volený v rokoch 2003, 2004 a 2006 a v roku 2006 bol aj druhým najlepším hráčom sveta.

Okrem toho, že je veľkým futbalistom Buffona považujú aj za veľkého džentlmena mimo futbalových štadiónov a bez ohľadu na možnosti – nie je typickou futbalovou hviezdou. Napríklad, počas uplynulého leta sa objavila fotka, na ktorej Gigi hrá futbal s lokálnymi chlapcami.

Preto je ťažko nemať ho radi a zdá sa vám, že ho poznáte aj osobne. V tom práve aj je tajomstvo. Na neho sa nenahneváte a rešpektujú ho aj najväčší rivali a ich najvernejší fanúšikovia. Bolo by to, ako keby ste sa hnevali na seba.

Obaja sú pri konci kariéry, ale…

Čas plynie. Možno si to na sebe ani neuvedomujeme, ale je tak.

Jeho nenávratnosť si všimneme, keď si uvedomíme že Zidane je už dávno trénerom v Reale, Ronaldo trošku stučnel, Kahn nehrá už viac ako desať rokov a aj mnohí iní velikáni ihrisko vystriedali za lavičku. Z čias jednej inej (krajšej) doby futbalovej hry, zostali už iba málopočetní predstavitelia.

Preto, Casillas a Buffon, ešte nás neopúšťajte a na rozlúčku nemávajte! Ak treba, aj zažmúrime!