Chýry Hej, tá mládež

Chladné sú teraz večery. Nehodno ani psa vyhnať von, ako to naši ľudia hovoria. Cez týždeň je to ako tak, nejde sa nikde, ale v nedeľu. Ruku na srdce, aj mne žilky v nedeľu akosi zahrajú. Chce sa mi odísť kdesi do teplého kútika, posedieť si. Človek celý týždeň pracuje, krv nie je voda… Načim aj trochu rozptýlenia, lásky…

Pošiel som… Bola sobota. Myslel som, že si teraz ticho sadnem do Domu mládeže a budem sa usmievať na ten náš veselý mladý svet . Keď ja tam – dvere zapravené. Už, čo je, tu je, myslím si, a idem len – do hasičov. Predsa, nebudem sa túlať teraz po uliciach.

Vojdem dnu: hurhaj, krik, ten si píska, ten si spieva, tretí fajčí (beda, ak ho hasič prichytí), a aby sme sa neklamali, jesto aj takí, čo majú dve hlavy a dva rozumy. Ak ti je nudno, zaskočíš si trochu von, dva-tri kroky, a môžeš si vypiť. Stane sa ti, napiješ sa (daj sa mi svete) a nikto sa ťa nespýta ani prečo, ani načo, nikto ti nič neurobí.

Trochu mi bolo ľúto, že som nie v Dome. Tam je nová podlaha, vkusné javisko, steny obložené doskami, všade dookola vešiaky, teplá pec, no… Už, čo je – tu je. Muzika zatrešťala ten populárny „step“, vybral som si tanečnicu: a veru, nevedel som ako sa mám usmievať, keď mi stupili na nové topánky (čo môž, stisk), keď ma poriadne sotili, (len-len, že ma tanečnica zadržala), alebo keď som z času na čas niekoho mal na chrbte.

Zrazu obzriem sa, a stiahnem hlavu medzi väzy.

Skupina chlapcov, dvaja medzi nimi, očami sa merajú, bude voľačo. Jeden druhému sa takto privrávajú:

Komu ty hrešíš? Komu je frajerka…?

– Komu si ukradol peniaze? Komu si dodriapal „ambrél“?

Pľásk! Bums! Tresk!

A ešte raz… Stiahol som hlavu a pošiel ďalej. Môžem dostáť, a to by som nechcel. No, muzika zastala hrať. Ktosi si z tej skupiny zakričí: – Čo nehudieš, ve nehorí!

Hneď som sobral kabát (darmo tanečnica tak ľútostive na mňa hľadela) – ušiel som. Ďalej neviem nič.

Možno by sa tá bitka nebola strhla, keby „ten“ „tomu“ nebol „ambrél“ dodriapal, alebo… keby snáď „ten“, alebo „ten“ nebol podgurážený? Ktovie…

Neviem, či bitka patrí medzi mládežnícku zábavu, ale alkohol iste nie…

Čo môž, mladí sme, vypijeme si…

(keď nám dajú).

Hej, tá mládež…

(Z čísla 100 Hlasu ľudu,

ktoré vyšlo  23. decembra 1953

v Báčskom Petrovci )

Výber: K. Gažová