Ten, kto sa vás snaží presvedčiť, že v prípade hocijakého násilia účel svätí prostriedky, je buď mizantrop, alebo sociopat. Takých sa v dnešných časoch namnožili celé roje, ktoré sú silné iba vtedy, keď ich je mnoho.
Potom však utekaj! Lebo útočia a hryzú, nevyberajúc verbálne, ba ani fyzické zbrane. O mnohých prípadoch sa nevie, lebo sa o nich mlčí, niektoré sú viac medializované. Koncom minulého týždňa najprv okrajovo, potom aj orchestrovane, akoby pod taktovkou záujmových strán majúcich blízko k pokrokárskym štruktúram, médiá písali o prípade kovačického gymnaziálneho profesora anglického jazyka Gorana Herlinga, ktorý nový školský rok dočkal v pančevskej nemocnici.
Dobre, že sa známky v prvých školských dňoch nezapisujú do triednej knihy. Herling by ich sotva mohol zapísať, aspoň nie krasopisom, lebo so zlomenými prstami na rukách to nejde. Profesorovi totiž, ako sám tvrdí, v stredu 31. augusta do domu vtrhli najmenej traja útočníci, ktorí ho zbili tak, že dotyčný profesor utrpel vážne zranenia hlavy, v dôsledku úderov utrpel otras mozgu a rozdrvili mu aj kosti na prstoch oboch rúk.
Polícii sa v relatívne krátkom čase podarilo zatknúť páchateľa, niekto by povedal, že v polícii majú supermanov, ale len na vybrané situácie. Už (!) o tri dni odhalili príčinu tejto ľudskej agresie. Hoci symbolika dolámaných prstov na rukách a skutočnosť, že Herling vo verejnosti vynášal údaje o nesprávnostiach v práci orgánov školy, v ktorej je zamestnaný, a podľa všetkého svojou činnosťou stúpol na prsty vládnucim pokrokárskym štruktúram, ktorým očividne nebolo v záujme, aby sa na verejnom povraze vytŕčalo nevyprané školské prádlo, na čo poukazuje portál Autonomija, istý srbský bulvár uvádza inú príčinu.
Vraj ide o obranu frajerkinej cti, inak Herlingovej kolegyne, ktorú vraj obeť násilia v deň útoku nazvala „narkomankou“. Takto gágajú žlté strany. Naopak, obeť tvrdí, že ide o pokus o umlčovanie alebo pomstu určitých štruktúr: „Toto nebolo zastrašovanie. Bol to neúspešný pokus o plánovanú vraždu.“
Bez ohľadu na to, aká bude, konečná obnažená pravda o prípade sa dostane do verejnosti, ak sa vôbec dostane, no v týchto dňoch iste mnohých prenasleduje poznanie, že vôkol nás žijú ľudia, ktorí schvaľujú alebo ospravedlňujú takéto neľudské činy, lebo „je to šibnutý profesor, ktorý podvádza verejnosť“. Iní svojím mlčaním tiež akceptujú takéto násilnícke správanie, ktorým sa jasne dáva na vedomie, že existuje množstvo zakázaných tém. Žijeme pod zypacupákovskou palicou, ktorá do hláv vtĺka heslo: „Cit, ani pis! Ty nevieš!“ Ak si len trochu pootvoríš hubu, dostaneš po hlave a len vďaka šťastene zostaneš nažive.
Krutovláda zapúšťa dlhokánske korene v našej krajine. Kto sa odhodlá ostrou sekerou na ne?! Cit, ani pis! Ty nevieš…?!
Vladimíra Dorčová-Valtnerová