Čo „svet“ na to povie

23.júl 2020

Čo „svet“ na to povie

Ech, ten „svet“ – neuvedomelý človek často vie, ale nevie spôsob. Uvedomelý, šľachetný človek nielen vie, ale tiež vie, ako. Preto neuvedomelý človek kritizuje a uvedomelý, osvietený človek koná.
Spomeňme si na tragikomédiu Branislava Nušića (1864 – 1938) Svet (1906), v ktorej je hlavná postava takmer posadnutá pojmom „svet“, má obavy z toho, čo „svet“ povie o jej činoch: ako si nažíva, s kým sa kamaráti, kto jej do domu chodí a s kým lôžko delí, i keď žije za zatvorenými dverami svojho domu a nemá žiadne fyzické a „zmyslové skúsenosti“ s tým a takým „svetom“. Tak aj títo úbohí neznalci, ktorí spravidla majú zriedkavo skúpe skúsenosti so „svetom“, sú teda „svetom“ učarení. Čím ďalej sú za „svetom“ a čím menej o „svete“ vedia, tým viac ich on znepokojuje, ba priam ohrozuje! Odtiaľ hádam pochádza moderné modlárstvo „sveta“. To poukazuje na to, že zjav súčasný nie je spôsobený vplyvmi prichádzajúcimi z kontaktu so „svetom“, ale naopak, absenciou skutočných, obsiahlych, zmysluplných dotykov a interakcií kolektívnej výmeny názorov, osvietených ľudí, inosti a „svetového“ ducha.

V dôsledku ťažkej hospodárskej situácie rodičia v boji o prežitie nevenujú viac pozornosti svojim deťom, nechávajú ich na sociálnych sieťach a najčastejšie na neprimeraných obsahoch na internete. Odtiaľ pochádza táto „strata jednotlivca v čase a priestore“. Predstavivosť a klam o Európe, myslenie, že iba zmienka o tomto slove nám prinesie milosť a prosperitu. Alebo žiť v lepšej vzdialenejšej minulosti v dôsledku absencie ducha. Čím viac vieme o nás a ostatných, čím viac jazykov hovoríme, tým sme si bližší, tým menej budeme opantaní syndrómom Sterijovej (J. P. Sterija, 1806 – 1856) Popanštenej kotrby (1838) a tým viac budeme vedieť, ako rešpektovať tých, čo vedia viac o našej tradícii, jazyku a kultúre vôbec a kultúre národov.
Predstavivosť a klam o Európe, myslenie, že iba zmienka o tomto slove nám prinesie milosť a prosperitu – je sebaklam a život v ilúziách.

Každým svojím rozhodnutím pripravujeme svoju ďalšiu budúcnosť.
Preto, vážení moji, nikdy sa nevzdávajme. Pracujme na výstavbe samého seba.
Neexistuje koniec, existuje len nový začiatok.
Je príjemné hovoriť s priateľmi, užitočné je hovoriť s nepriateľmi.
Prajem pekný týždeň vám a nám, dobrí ľudia. A ďakujem, že ste!

M. BENKA
M. BENKA

Meno Miroslava Benku – významného umelca v slobodnom povolaní – už niekoľko desaťročí presahuje hranice kultúrneho sveta nášho štátu. V projektoch jeho bohatého multimediálneho opusu sa neraz prelínal Benka ako autor, scenárista, ako režisér, ako herec, ako dizajnér či divadelný kritik, ako univerzitný pedagóg a veľký estét. Miroslav Benka sa narodil 22. apríla 1956 v dedinke Ašaňa. Roku 1977 vyštudoval odbor dizajn na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Novom Sade, roku 1983 ukončil štúdium herectva na Akadémii umení v Novom Sade a roku 1988 i štúdium réžie na Fakulte dramatických umení v Belehrade. Režíroval viac ako 70 divadelných predstavení, taktiež režíroval i televízne programy, dokumentárne filmy, hudobné klipy, rozhlasové hry a ďalšie multimediálne programy nielen doma, ale aj v zahraničí. Charakteristickou črtou jeho divadelného rukopisu často je jeho kompletné autorstvo a jeho estetický prejav je poznačený poetikou postmoderny. Pôsobil ako režisér a umelecký šéf Mestského divadla a umelecký šéf Festivalu slovanskej kultúry v Žiline, riaditeľ a umelecký šéf Národného divadla Sterija vo Vršci, riaditeľ a umelecký šéf divadelného festivalu Vršacká divadelná jeseň.   Ako docent Miroslav Benka prednášal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a International university v Belehrade a v Novom Pazare. Benka konal aj rad spoločenských funkcií – bol zamestnaný vo funkcii riaditeľa, umeleckého riaditeľa, režiséra a riaditeľa medzinárodných divadelných festivalov doma a v zahraničí. Bol členom pracovného tímu pre európske záležitosti, multikultúrnosť a interkultúrnosť Ministerstva kultúry Srbska v Belehrade. A naposledy Národné zhromaždenie ho zvolilo za člena Národnej rady pre kultúru Srbska pri Ministerstve kultúry. Je čestným členom Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave.