Slová môžu byť aj jed, aj med alebo Slovník zbytočných slov

30.júl 2020

Slová môžu byť aj jed, aj med alebo Slovník zbytočných slov

V období, keď je multitasking (čítaj: schopnosť vykonávať viac úloh naraz) normálnou životnou záležitosťou, sa čas potrebný iba pre seba stáva skutočne nevyhnutným. So zdravším prístupom k samému sebe, k okoliu, rešpektujúcemu naše potreby a túžby, často nemôžeme poskytnúť viac sebe a rodine.

Neraz kolektív tvoria samí skvelí ľudia, call centrá, rozhlasové a televízne redakcie, riadiace veže svetových letísk, centrá pohotovostných služieb… Predsa neraz môžeme počuť nespočetné množstvo, ba celý slovník zbytočných slov. Slová, ktoré sú zo sekundy na sekundu vyslovené, prelínajú sa, skrižujú, oplodňujú a znásobené nespočetne sa množia a jedny druhé ohrozujú – počas prehľadávania v počítačoch, prehŕňania sa v mobiloch a písania esemesiek – kto, komu, kedy, z akých dôvodov a za akých okolností…

Ako sa zachrániť a zachovať si pokoj – nájdime si čas pre seba.
Telo a duch sú bezpochybne v súčinnosti tým, že pracujeme na sebe vo fyzickom zmysle – investovaná energia sa vždy mnohokrát vracia. Či už sa obraciame na aspekt zdravia, vzhľadu, alebo sa cítime dobre, pretože robíme pre seba niečo príjemné, užitočné, aktívny život je vždy dôležitým parametrom.

Či už je to výlet do prírody, víkend v chate ďaleko od mesta, zostaňme v prírode čo najviac. Nechajme sa cítiť súčasťou niečoho oveľa väčšieho ako my sami, nechajme rovnako dôležitý zvyšok životného času.
Otázka nad otázkami každej slobody je otázka vyjadrenia, ale…
Slová sú priamym ukazovateľom spoločenských zmien a hlavným prostriedkom sociálnej organizácie a sociálnej analýzy je v zásade aplikovaný prístup, ktorý odhalením nesprávneho, nevhodného, zmysluplne prázdneho alebo podozrivého v komunikácii fotograficky ukazuje „stav vecí“ v jazyku, kultúre a spoločnosti.

Multitasking môže mať za následok stratu času v dôsledku „prepínania“ ľudských kontextov a pre nedostatočnú pozornosť sa stáva náchylným na chyby a ohrozením pre seba a kolektív/spoločnosť.
Šťastie a mier si nekúpime za peniaze, za ktoré sme ich predali.
Občas vyskúšajme tri pravidlá a to posledné nebude od veci:
– dobre si premyslieť, – menej hovoriť, – viac povedať
– a konať.
Slová môžu byť aj jed, aj med, keď ich raz vyslovíme, už ich späť nevrátime.
Prajem pekný týždeň vám a nám, dobrí ľudia. A ďakujem, že ste!

M. BENKA
M. BENKA

Meno Miroslava Benku – významného umelca v slobodnom povolaní – už niekoľko desaťročí presahuje hranice kultúrneho sveta nášho štátu. V projektoch jeho bohatého multimediálneho opusu sa neraz prelínal Benka ako autor, scenárista, ako režisér, ako herec, ako dizajnér či divadelný kritik, ako univerzitný pedagóg a veľký estét. Miroslav Benka sa narodil 22. apríla 1956 v dedinke Ašaňa. Roku 1977 vyštudoval odbor dizajn na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Novom Sade, roku 1983 ukončil štúdium herectva na Akadémii umení v Novom Sade a roku 1988 i štúdium réžie na Fakulte dramatických umení v Belehrade. Režíroval viac ako 70 divadelných predstavení, taktiež režíroval i televízne programy, dokumentárne filmy, hudobné klipy, rozhlasové hry a ďalšie multimediálne programy nielen doma, ale aj v zahraničí. Charakteristickou črtou jeho divadelného rukopisu často je jeho kompletné autorstvo a jeho estetický prejav je poznačený poetikou postmoderny. Pôsobil ako režisér a umelecký šéf Mestského divadla a umelecký šéf Festivalu slovanskej kultúry v Žiline, riaditeľ a umelecký šéf Národného divadla Sterija vo Vršci, riaditeľ a umelecký šéf divadelného festivalu Vršacká divadelná jeseň.   Ako docent Miroslav Benka prednášal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a International university v Belehrade a v Novom Pazare. Benka konal aj rad spoločenských funkcií – bol zamestnaný vo funkcii riaditeľa, umeleckého riaditeľa, režiséra a riaditeľa medzinárodných divadelných festivalov doma a v zahraničí. Bol členom pracovného tímu pre európske záležitosti, multikultúrnosť a interkultúrnosť Ministerstva kultúry Srbska v Belehrade. A naposledy Národné zhromaždenie ho zvolilo za člena Národnej rady pre kultúru Srbska pri Ministerstve kultúry. Je čestným členom Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave.