Keď odíde vzácny človek…
Berieme to ako samozrejmosť. Že sú medzi nami aj takí ľudia: obetaví, vždy ochotní svoj čas, energiu, vedomosti, skúsenosti venovať pre dobro širšieho spoločenstva. Nie im je ťažko svoj voľný čas tráviť i s dorastajúcimi generáciami, vštepovať im lásku k peknému slovu, javiskovému prejavu, k svojeti. Podať ruku vždy, keď o ňu niekto požiada. Ale ju aj ponúknuť. Ochotne, nezištne, s úsmevom. Motivovať, posmeľovať, byť ten vzácny vietor do plachiet. Rozdávať sa a stále mať v sebe to bohatstvo, ktoré sa nemeria peniazom…
Meria sa imaginárnymi stopami, metaforicky povedané vyoranými brázdami na národa roli dedičnej. Meria sa vďakou, hlbokou poklonou spoluobčanov, vrcholí vzácnym slovíčkom: nenahraditeľná.
Takou bola pre svojich Boľovčanov a potom i Vojlovičanov Kristína Gajanová. Spolkárka, herečka, pomocná ruka režiséra, matičiarka, cirkevníčka, organizátorka kultúrnych aktivít, jedna zo zakladateliek slovenskej redakcie TV Pančevo, novinárka… Vždy s úsmevom a pekným slovom na perách. Krásnu výslovnosť jej sudičky dali do vienka už v kolíske, na výslovnosť upozorňovala ochotníkov a hercov, čo veľa znamená pre slovenčinu v mestskom prostredí, akým je Pančevo. Ocenili to i odborníci na divadelných prehliadkach.
Takou bola a nebyť zákernej choroby užívala by si aj ďalej plody svojej horlivej práce. Radila by, usmerňovala, pomáhala…
Poznáme ďalšie a ďalšie „Kristíny“ v našich radoch? Ceníme si ich prácu, obetu, snahu vštepiť našim deťom lásku k peknému slovu? Poďakujeme sa im za ich ochotu pri osobnom stretnutí, pochválime ich verejne? Vidíme medzi sebou ich pokračovateľov? Dôstojných ochrancov i obhajcov nášho dedičstva, šíriteľov dobra, krásy.
Nezabúdajme na naše Milušky, Ruženky, Márie, Anny, Marty, Annamárie, Vesny, Jarmily, Zuzany, Kataríny, Miroslavov…
Keď odíde vzácny človek, zmrazí nás pocit straty. Lebo si uvedomíme, o čo by sme boli ochudobnení, keby v tomto úseku života nebol práve on medzi nami.
A prehodnocujeme, či sme sa mu plnou mierou zavďačili, či sme mu dali na vedomie, že jeho snahy vidíme, cítime, na výsledky sa spoločne tešíme. Či sme to urobili, kým sa to dalo osobne.
