Písať o demografických alebo migračných pohyboch v Srieme znamená najprv spoznať zemepisnú, historickú a administratívnu štruktúru tejto oblasti. Sriem je administratívne rozdelený do dvoch štátov: Srbska (medzi riekami Sávou a Dunajom) a Chorvátska (Západný Sriem). Do obcí Zemun a Nový Belehrad, presnejšie do mesta Belehrad patrí oblasť juhovýchodného Sriemu a do Obce Sriemska Mitrovica patrí oblasť južne od Sávy – Zasavica s Mačvanskou Mitrovicou. Pri rozdelení Sriemu na obvody vznikol Sriemsky obvod, ku ktorému patria tieto obce: Stará Pazova, Pećinci, Inđija, Sriemska Mitrovica, Irig a Šíd, kým do Juhobáčskeho obvodu patria zemepisne sriemske obce Petrovaradín, Sriemska Kamenica, Sriemske Karlovce a Beočín.
Slováci žijú vo všetkých uvedených oblastiach, od Solian a Iloka (v Chorvátsku) po všetky belehradské obce. Najsilnejšia slovenská komunita v užšom Srbsku je v Boľovciach a Dobanovciach, ktoré dnes patria do novej Obce Surčín (skôr prislúchali Zemunu).
Kým sa v belehradskej Obci Surčín všetky záznamy o narodených, sobášených a zosnulých výlučne robia na úrovni obce (v Dobanovciach a Boľovciach nemajú matrikára), ostatné sriemske osady majú matrikárov pri miestnych kanceláriách (okrem sídla obce, kde matrikár pracuje v rámci príslušného obecného oddelenia). Iba Ľuba a Binguľa majú matrikára v Erdevíku.
Novorodeniatka zo Sriemu na svet prichádzajú v pôrodniciach v Sriemskej Mitrovici, Novom Sade, Zemune a Belehrade. Z toho dôvodu bolo ťažko zistiť vlaňajší počet narodených detí. Tak na území Obce Pećinci, kam patrí dedina Ašaňa, sme sa k počtu 150 narodených detí dostali v oddelení pre detskú ochranu na základe zoznamu na rozdelenie balíkov. Sanja Jovanovićová, šéfka Úseku pre občianstvo, vedenie matrikárskych kníh a volebné práva Obce Surčín, uviedla, že medzi 398 zapísanými do matriky v tejto obci sú tak deti narodené v roku 2013, ako aj deti a dospelí, ktorí občianstvo zápisom do matrík získali vlani.
V Starej Pazove údaje o počte narodených detí majú v detskom dispenzári Domu zdravia, a to na základe počtu otvorených zdravotných kartónov. V samotnom meste vlani na svet prišlo 204 detí a v celej Staropazovskej obci 575 detí. O tom, že v Starej Pazove nemožno dostať precízne údaje o demografických pohyboch, potvrdila Dragana Đurđevićová, staropazovská matrikárka. Vlani v Starej Pazove osudové áno vyslovilo 130 párov, čo je na úrovni viacročného priemeru, hoci je možnosť, že niektorí obyvatelia uzavreli manželstvo aj inde. Údaje o počte zosnulých v Starej Pazove sme zistili v tamojšom VKP Čistoća, ktorý vykonáva pohrebné služby na mestskom cintoríne. V roku 2013 bolo pochovaných 221 občanov.
O tom, že Stará Pazova starne, aspoň keď ide o jej slovenských obyvateľov, svedčia údaje z cirkevného zboru SEAVC. Ako povedal pazovský kňaz Mgr. Igor Feldy, pokrstených bolo 48 detí a 5 dospelých (nad 12 rokov). Sobášených bolo 9 párov. Pochovaných bolo 86 osôb, z toho 57 mužov a 29 žien.
Slankamenské Vinohrady. Ako uviedol Pavel Ďarmotský, šéf Miestnej kancelárie Sl. Vinohrady, do knihy narodených vlani nezapísali ani jedno dieťa, no najmladšou občiankou je Nina Machová, ktorá sa narodila v pôrodnici v meste. Do knihy sobášených sú zapísané dva páry, ktoré si v predchádzajúcom roku povedali osudové áno. Do knihy zosnulých zaevidovali 7 prípadov, no nie všetci sú z tejto osady, ale zomreli vo svojich vinohradníckych chatkách. Podľa záznamu farára Mgr. Igora Feldyho vo fílii Sl. Vinohrady bolo vlani pokrstené jedno dieťa a jeden dospelý. Zosobášili sa 2 páry, v oboch prípadoch ide o zmiešané manželstvo. Pochovaných bolo šesť osôb (2 ženy a 4 chlapi).
Erdevícka matrikárka Danica Savićová nám poskytla údaje o vlaňajších demografických pohyboch v osadách Erdevík, Binguľa a Ľuba (v tabuľke). Nevedela však povedať, koľko zosnulých bolo pochovaných v Binguli a Ľube, pretože v týchto osadách neexistuje pohrebná služba. V Sriemskej Mitrovici nám žiadne údaje z matrikárskeho úradu neposkytli, takže sa možno oprieť len na údaje slovenského kňaza Mgr. Jána Vidu, ktorý uviedol, že zomreli dve osoby, kým zosobášených a pokrstených evanjelikov nebolo.
V Lugu (Obec Beočín) sa vlani narodilo 8 detí, z toho jedno zo zmiešaného manželstva. Manželstvo uzavrelo 6 párov, polovicu tvoria zmiešané manželstvá. V roku 2013 v Lugu umrelo 12 občanov, všetci boli Slováci. Údaje poskytla Anna Čelovská, lužská matrikárka.
Mechanický prílev obyvateľstva sústavne zaznamenávajú obce Inđija, Stará Pazova, Pećinci a belehradská Obec Surčín, a to nielen preto, že sa tu nasťahovali utečenci z bývalých juhoslovanských republík, ale aj preto, že sú tu väčšie možnosti na zabezpečenie hmotnej istoty. V tejto časti Sriemu, vďaka blízkosti Belehradu a otváraniu nových tovární, existujú istejšie možnosti pre prácu. Avšak biely mor i tuná panuje.
V Pećinskej obci sa narodilo 150 detí, ale 230 občanov v priebehu roka zosnulo. Zosobášilo sa 110 párov. V osade Ašaňa, podľa slov matrikárky Olivery Kocoljevićovej, doma zomrelo 15 osôb. Manželstvo v predchádzajúcom roku uzavrelo 5 párov. Senior sriemsky Mgr. Ján Vinkovič zaznamenal, že v Ašani vlani umreli dvaja muži ev. vierovyznania. Pokrstených, konfirmovaných a sobášených nebolo. V Ašani toho času žije sotva desať rodín so slovenským priezviskom.
V Surčínskej obci je zapísaných 398 nových občanov tejto obce, zosobášených bolo 323 párov a zosnulých 304 osôb. Podľa záznamov evanjelického kňaza Jána Vinkoviča v Boľovciach bolo vlani pokrstených 8 detí (traja chlapci a päť dievčat) a zosobášil sa len jeden zmiešaný manželský pár. Pochovaných však bolo 18 členov evanjelického cirkevného zboru. Senior Vinkovič, ktorý opatruje aj dobanovskú fíliu, uviedol, že v tejto osade cirkevne boli pochovaní štyria zosnulí. Pretože Boľovce a Dobanovce majú osobitné slovenské cintoríny, vo VP Surčín nám povedali, že v Boľovciach bolo 21 pohrebov a v Dobanovciach boli 4 pohreby.
Ako vidno z čísel, kostolné zvony často vyzváňajú na pohreb, kým z druhej strany v troch slovenských osadách (aspoň podľa záznamu farárov) neoslavovali krstiny. Sú to osady Ľuba, Dobanovce a Ašaňa. Takisto v Sriemskej Mitrovici sa nenarodilo ani jedno dieťa z evanjelickej rodiny.
Pre všetky sriemske dediny platí to isté: dediny starnú. Mladí za prácou a často aj natrvalo odchádzajú do Belehradu, Nového Sadu, Bratislavy a do iných európskych miest.
Stanislav Stupavský
Anna Lešťanová
Katarína Verešová