Deti sa vychovávajú s láskou

28.feb 2020

Deti sa vychovávajú s láskou

Neraz sme mali príležitosť počuť: moje dieťa je také a také, a to susedovo hentaké! Moje dieťa je nadmieru úspešné, takmer – geniálne! Žeby?

Konečným rodičovským cieľom je umožniť deťom žiť bez nás. Či nie? Práve preto by sme mali byť schopní ich správne vychovávať. Deti sa predovšetkým vychovávajú s láskou, dobrotou, trpezlivosťou a vlastným príkladom. Jednoznačne najskôr treba začať vzorným manželstvom, pretože od neho závisí aj výchova detí. Súčasnému manželstvu hrozí sebectvo, pýcha, neochota, nenávisť. A upachtená moderná civilizácia podporuje predovšetkým egoizmus.

Od narodenia dieťaťa je pre rodičov najdôležitejšou úlohou pomôcť deťom osvojiť si hygienu, hru, oddych, stravovanie, empatiu atď. V tomto veku je veľa priestoru a je veľa chýb, ktoré sme urobili práve my rodičia. Spontánnosť, to je to, čo mnohým chýba. Moderný človek nie je spontánny, je naprogramovaný. Ponáhľame sa, nie sme si istí, usilujeme sa o autenticitu, najmä mladých rodičov s ich prvým dieťaťom. Keď nastane prvý problém, rodičia to prežívajú ako vlastnú tragédiu. Tu je v podstate chyba. A čo robíme? Tvrdo sa pripravujeme na rozhovory, primerané rodinné hádky. Nemáme priority, deti ich ťažko robia, ťažko organizujú svoj čas a je to jedna z najlepších tém, ktorá sa stáva problémom s motiváciou. Kompatibilita nám je v rodine nevyhnutne potrebná. Predstavte si dospievajúce dieťa v puberte a jeho otec mu zakázal ísť von, kým jeho matka mu povolila, alebo opačne, je to jedno. Súlad rodičov je veľmi dôležitý. Ak pošleme dieťaťu jednu a druhú správu, dieťa sa obráti na zhovievavého rodiča, ale ten istý zhovievavý rodič, žiaľ, v neskoršom veku dieťaťa bude odmietnutý.

Je nevyhnutné obnoviť dôstojnosť pre rodinu ako komunitu, v ktorej sú úlohy správne rozdelené. Musíme splnomocniť deti, musíme ich naučiť starať sa o seba a správne uvažovať. Potrebujeme priniesť našej rodine dôstojnosť, aby sa naše dieťa vrátilo po náročnom dni domov s vedomím, že tu nájde útočisko, že nebude od nás, svojich rodičov, nepravdivo kritizované, vysmiate, ponížené, odmietnuté, odhodené.

Aspoň občas je dobre stretávať sa s ľuďmi lepšími od nás. Všimnúť si rozdiely, poučiť sa. Musíme urobiť len málo vecí správne a nerobiť príliš veľa vecí zle.

Hádam najdôležitejšia vec je zdravá rodinná – autorita.

Autorita, ktorá nepotláča slobodu detí. Zdravá autorita pomáha deťom vyvíjať sa správne. Autorita sa však nezíska narodením. Iba osobným príkladom sa dobýja. Deti sa predovšetkým vychovávajú s láskou, dobrotou, trpezlivosťou a vlastným príkladom.

Vybudovanie reputácie trvá 20 rokov a jeho zničenie často len 5 minút.

Ak je pravda, že deti sú zrkadlom svojich rodičov (a sú), sme veľmi krásni, inteligentní, dobrí a najmúdrejší ľudia, nie?

Prajem pekný týždeň vám a nám všetkým. A ďakujem, že ste!

M. BENKA
M. BENKA

Meno Miroslava Benku – významného umelca v slobodnom povolaní – už niekoľko desaťročí presahuje hranice kultúrneho sveta nášho štátu. V projektoch jeho bohatého multimediálneho opusu sa neraz prelínal Benka ako autor, scenárista, ako režisér, ako herec, ako dizajnér či divadelný kritik, ako univerzitný pedagóg a veľký estét. Miroslav Benka sa narodil 22. apríla 1956 v dedinke Ašaňa. Roku 1977 vyštudoval odbor dizajn na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Novom Sade, roku 1983 ukončil štúdium herectva na Akadémii umení v Novom Sade a roku 1988 i štúdium réžie na Fakulte dramatických umení v Belehrade. Režíroval viac ako 70 divadelných predstavení, taktiež režíroval i televízne programy, dokumentárne filmy, hudobné klipy, rozhlasové hry a ďalšie multimediálne programy nielen doma, ale aj v zahraničí. Charakteristickou črtou jeho divadelného rukopisu často je jeho kompletné autorstvo a jeho estetický prejav je poznačený poetikou postmoderny. Pôsobil ako režisér a umelecký šéf Mestského divadla a umelecký šéf Festivalu slovanskej kultúry v Žiline, riaditeľ a umelecký šéf Národného divadla Sterija vo Vršci, riaditeľ a umelecký šéf divadelného festivalu Vršacká divadelná jeseň.   Ako docent Miroslav Benka prednášal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a International university v Belehrade a v Novom Pazare. Benka konal aj rad spoločenských funkcií – bol zamestnaný vo funkcii riaditeľa, umeleckého riaditeľa, režiséra a riaditeľa medzinárodných divadelných festivalov doma a v zahraničí. Bol členom pracovného tímu pre európske záležitosti, multikultúrnosť a interkultúrnosť Ministerstva kultúry Srbska v Belehrade. A naposledy Národné zhromaždenie ho zvolilo za člena Národnej rady pre kultúru Srbska pri Ministerstve kultúry. Je čestným členom Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave.