Divadlo na šibenici?

Spoločnosť, v ktorej sa nepodporuje či nepodnecuje kultúra, jej udržanie a rozvoj, nemôže mať veľké nároky na celkový pokrok vôbec.

Slovenskej enkláve žijúcej vo vysušenom Panónskom mori nikdy nevysychala vôľa a sila pracovať v oblasti kultúry, predovšetkým ochotníčiť, čo v podstate znamená hrdlačiť na účet voľného času a rodinného oddychu. Svedčia o tom mnohé osobnosti a udalosti z kultúrneho života našincov. 150 rokov divadla vo Vojvodine, ktoré tohto roku dostanú patričnú oslavnú nótu, na túto skutočnosť silno poukazujú. O silných divadelných vlohách vypovedá dátum prvej divadelnej premiéry v Báčskom Petrovci. Už 27. augusta 1866 bola totiž premiéra inscenácie Augusta von Kotzebue Starý vozka Petra III., čo do sveta priam kričí o kultúrnej vyspelosti našich predchodcov.

Množstvom udalostí a akcií o divadle, v divadle a s divadlom, začnúc májom a končiac v decembri, divadelná verejnosť bude hlasno dávať na známosť, aký význam divadlo pre ľudí má, zvlášť pre tých, ktorí sú už storočia „odídení“ z rodnej pravlasti. Ako samotní iniciátori divadelných osláv hovoria, okrúhle výročie ponúka možnosť rekapitulácie činnosti slovenských vojvodinských divadelníkov, analýzu vývinových tendencií, kritický pohľad na jednotlivé etapy vo vývine divadla, ako aj na aktuálny tvorivý dialóg na regionálnej i medzinárodnej úrovni.

Naše divadlo môžeme pozorovať aj ako dejiny Slovákov na týchto krážoch, lebo ono mnohorako poukazuje na náš odveký zápas o úspešnú integráciu do širšej (kultúrnej) spoločnosti a o vlastnú emancipáciu. Skúšku sme zložili. Zatiaľ nám v začleňovaní a udržaní vlastnej svojbytnosti pomáha kultúra, teda aj divadlo.

Sú aj takí, ktorí opätovane skúšku nezložili. Takí, ktorí sa na divadlo dívajú ako na trináste prasa, ktoré ako sirota nemá na pokrm, bez ktorého len s vypätím posledných síl dokáže fungovať. Na rozvoj a rozmach však pomyslieť takmer ani nesmie: trinástka preň znamená nešťastie, čiže prázdnu pokladnicu. Veď aj toto nevšedné divadelné jubileum sa organizuje takmer bez peňazí. Zabúdame, čo nás stáročia ochraňuje pred rýchlou asimiláciou? Je to predsa kultúra, nie politika. Divadelníci to vedia a nedovolia šibenici zahrdúsiť obdivuhodné skutky našich predkov.

Vladimíra Dorčová-Valtnerová