Dlhá cesta k strategickému dokumentu

Od 19. do 27. februára sa konali štyri kolá verejnej diskusie o predbežnom návrhu stratégie rozvoja sústavy verejného informovania, respektíve o mediálnej stratégii do roku 2023.

Majúc na zreteli, že predchádzajúca stratégia platila do roku 2016, bije do očí, že mediálna scéna v Srbsku je už príliš dlho „bez hlavy“. V rámci februárových štyroch sesií odzneli kritické slová na konto povážlivého stavu v oblasti verejného informovania. Ich účastníci o. i. poukázali na vleklý problém týkajúci sa netransparentnosti vlastníctva a (do)financovania médií, na absenciu jasne zadefinovaného verejného záujmu atď.

Podané boli aj konkrétne návrhy, napríklad na povinné vyčlenenie 1 – 2 % rozpočtových prostriedkov na dofinancovanie mediálnych obsahov, ako i tresty pre lokálne samosprávy, ktoré nevypíšu súbehy na tento účel, na potrebu určiť presné kritériá pre členov komisií, ktorí rozhodujú o pridelení prostriedkov… Nespokojnosť vyslovili aj zástupcovia národnostných menšín, tvrdiac, že ich mienky pri vypracovaní predbežného návrhu neboli akceptované.

Od februára veľa vody Dunajom odtieklo, veľa neželaného májového dažďa napršalo za goliere, a na poli verejného informovania jednak len vládne dlhotrvajúce sucho. Znemožňujúce úspešné skončenie „tehotenstva“ ergo definitívny, dajbože úspešný „zrod“ mnohými dlho vyčkávaného dokumentu. Mimochodom 90 dní po prijatí mediálnej stratégie vo vláde Srbska mal by byť prijatý aj akčný plán; zatiaľ však nevedno, kedy svitne ten deň.

Toť 30. mája Združenie novinárov Srbska (UNS) zaslalo list premiérke Ane Brnabićovej, v ktorom „vyjadruje nepríjemné prekvapenie nad skutočnosťou, že strategický dokument – Predbežný návrh stratégie rozvoja sústavy verejného informovania pretrpel značné zmeny, o ktorých pracovná skupina pre jeho vypracovanie nebola informovaná“. UNS upozorňuje, že deň predtým dokument bol zverejnený „so zmenami, ktoré v značnej miere zotázňujú úlohy zo strategického dokumentu, ktorý vypracovala pracovná skupina“.

Konkrétne sa vraj „namiesto Tlačovej rady (Savet za štampu) spomína ,sebaregulačné teleso‘…“ UNS sa dožaduje, aby predtým než vláda dokument schváli, jej predsedníčka umožnila pracovnej skupine vyjadriť sa k zmenám, a žiada, aby informovala združenie o tom, ktoré teleso vlády bolo poverené analýzou dokumentu vyhotoveného pracovnou skupinou, ako i schválením návrhov, ktoré vzišli z verejnej diskusie o Predbežnom návrhu stratégie rozvoja sústavy verejného informovania.

Už o deň neskoršie UNS dostalo odpoveď z úradu predsedníčky vlády Any Brnabićovej. V ňom sa o. i. uvádza, že vláda Srbska predbežný návrh textu mediálnej stratégie v máji postúpila Európskej komisii na poskytnutie mienky, o čom „predsedníčka vlády Srbska informovala členov poverených vypracovaním tohto dokumentu na schôdzke 17. mája. Toto zdôrazňujem, lebo sa vo verejnosti vytvára dojem, že je text mediálnej stratégie konečný, čo nie je pravda“. V liste sa tiež uvádza: „Generálny sekretariát vlády po realizovanej verejnej diskusii zvážil viac než 300 zaslaných pripomienok, z ktorých prijal čosi nad 80. Očakávam, že čoskoro dostaneme mienku Európskej komisie. Následne bude dokument znovu prezentovaný členom pracovnej skupiny…“

Predsedníčka tiež uvádza, že vo výročnej správe EK sa konštatuje „pokrok v procese schválenia tohto dokumentu“. Nemožno ale zanevrieť na fakt, že EK v Správe o európskych reformách v Srbsku za rok 2018 kvituje nevyhnutnosť, „aby Srbsko značne urýchlilo rytmus reforiem v oblasti zákonov“. Uvádza sa taktiež, že to je „osobitne dôležité keď ide o nezávislosť súdnictva, boj proti korupcii, slobodu médií…“ Poukazuje sa na prípady vyhrážania, zastrašovania, násilia nad novinármi a odporúča vláde, aby urýchlene reagovala na hovor nenávisti a hrozby novinárom. Ktoré sa, mimochodom, množia ani huby po májových dažďoch.