Pamiatka zosnulých či ľudovo Dušičky (lat. In commemoration omnium fidelium defunctorum), alebo deň, keď si spomíname na zosnulých, ako tomu Angličania hovoria – All Souls' Day (Deň všetkých duší), alebo Spomienka na veriacich zosnulých pripadá na 2. novembra. Na konci prvého tisícročia inicioval ho v r. 998 benediktínsky opát z Cluny sv. Odilon. Prostredníctvom benediktínov sa deň rozšíril po celej Európe. Svätá stolica vo Vatikáne tento deň oficiálne potvrdila v roku 1311.
Medzi evanjelikmi augsburského vyznania sa tradícia pripomínania si Pamiatky zosnulých natrvalo zachovala. Počas Lutherovho života bol v Sasku všeobecne uznávaný Deň všetkých duší, hoci rímskokatolícky význam dňa bol vyradený; v Luterovej cirkvi sa deň zlúčil a často sa považoval za predĺženie Dňa všetkých svätých. Deň, keď mnohí veriaci navštevujú a zdobia hroby vo všetkých dňoch Allhallowtide, vrátane Dňa všetkých duší. Rovnako ako je zvykom mnohých kresťanských národov a vyznaní zdobiť hroby mŕtvych.
Medzi Slovákmi je v ten deň zvykom navštevovať, upratovať hroby a spomenúť si na príbuzných. V roku 1816 Prusko zaviedlo nový dátum Pamiatky zosnulých medzi svojimi evanjelickými občanmi: Totensonntag, v poslednú Trojičnú nedeľu pred adventom.
Na svojich zosnulých si spomínajú všetci kresťania: katolíci, evanjelici augsburského vierovyznania, východné pravoslávne cirkvi, anglikánske, metodistické a iné cirkvi protestantskej denominácie.
Teda každý 2. november si spomenieme na tých, ktorí boli a ktorí už dávno nie sú, na našich zosnulých: otcov, matky, nedajbože, deti – našich najmilších, ktorí zanechali hlboké stopy po sebe a zostali žiť natrvalo v našich spomienkach. Spomeňme si aspoň na niektorých, na tých, ktorí dali najviac, na čiom diele sme stavali naše dejiny a pripravujeme cestu pre tých, čo prídu po nás – pre budúcnosť, vytvárame identitu: architekt, najväčší slovenský staviteľ kostolov, kulpínsky rodák Milan Michal Harminc (1869 – 1964), Ján Čajak (1863 – 1944), maliar a zakladateľ belehradskej kresliarskej školy, Cyril Kutlík (1869 – 1900), Karol Miloslav Lehotský (1879 – 1929), Zuzka Medveďová (1897 – 1985), prvý biskup v Kráľovstve Juhoslávie – Adam Vereš (1883 – 1931), Vladimír Konštantín Hurban – VHV (1884 – 1950), Samuel Štarke (1888 – 1959), Ján Bulík (1897 – 1942), členovia kovačickej insitnej školy na čele s Martinom Jonášom (1924 – 1996), Mária Mira Brtková (1930 – 2014) a i.
Tu predovšetkým patria tí, ktorí boli a ktorí už dávno nie sú medzi nami – česť ich pamiatke a vďaka im, že žili.