Empatia

13.feb 2020

Empatia

Empatia (čítaj: vcítenie, porozumenie emóciám) je emocionálny proces, schopnosť vedieť odložiť svoje vlastné názory, hodnoty a predsudky, odložiť svoje vlastné „ja“ a pokúsiť sa dostať do psychického stavu inej osoby.

Neraz sme mohli počuť: Áno, jednoznačne opäť k človeku!

Je to téma, po ktorej treba celoživotne pátrať a v tomto dnešnom drsnom období nikdy sa jej nevzdávať. Práve preto nikdy netreba hovoriť: nie, nechcem, nemôžem, nemám na seba/teba čas, prišiel si/prišla si práve v nevhodnú chvíľu, neprichádza mi na um… pozri sa, pri toľkej práci „ja“ musím to a to namiesto neho/nej. Je to jednoznačne egoista! Dokiaľ to budem znášať?

Vážení, predsa by to mohlo byť hádam aj inak?

Možno by nebolo od veci venovať aspoň hodinu týždenne lekcii empatie žiakom  vo veku 6 až 16 rokov. Toto by malo tvoriť základ učebných osnov. Čas strávený v empatii by bol rovnako hodnotný ako povedzme hodiny anglického jazyka alebo matematiky. Počas hodín empatie deti by mohli diskutovať o svojich problémoch, či už sa týkajú školy, alebo nie. A nie naposledy by sa celá trieda mohla  spolu s pedagógom zapojiť do toho, s cieľom, aby sa pokúsila nájsť riešenie založené na skutočnom, čestnom počúvaní a porozumení. Ak spolu prídu k záveru, že zatiaľ nie je potrebné diskutovať, deti by jednoducho trávili čas spolu v relaxácii a užívaní si vedomej – „úmyselne vytvorenej intimite“.

Dieťa, ktoré má talent v matematike, nedôjde ďaleko, pokiaľ sa nenaučí spolupracovať s ostatnými. Bude potrebovať pomoc vo vyriešení iných predmetov alebo problémov. Je to veľká lekcia, o ktorej treba poučiť deti, pretože nikto nemôže prežiť život sám. Keď niekomu niečo vysvetlíme, napríklad matematický problém, nejde iba o to, či si ho osvojíme lepšie, ale zároveň sa učíme a rozvíjame empatické zručnosti, ktoré sa dodatočne posilňujú tým, že musíme venovať pozornosť tomu, ako druhá osoba zvládne informácie. Samozrejme, aj my sa musíme postaviť do situácie, aby sme pochopili, ako učenie funguje.

Empatia pomáha budovať medziľudské vzťahy, predchádzať zneužívaniu a uspieť v práci, pomáha rozvíjať vodcov, podnikateľov a manažérov – úspešných ľudí. „Empatickí dospievajúci“ sú úspešnejší, pretože sa viac zameriavajú na ciele ako ich egoistickí, narcistickí rovesníci.

Vážení, preto neváhajme a verme v Dobro!

Ak nám neľudia pľujú na chrbát, znamená to, že sme pred nimi.

Prajem pekný týždeň vám a nám všetkým. A ďakujem, že ste!

M. BENKA
M. BENKA

Meno Miroslava Benku – významného umelca v slobodnom povolaní – už niekoľko desaťročí presahuje hranice kultúrneho sveta nášho štátu. V projektoch jeho bohatého multimediálneho opusu sa neraz prelínal Benka ako autor, scenárista, ako režisér, ako herec, ako dizajnér či divadelný kritik, ako univerzitný pedagóg a veľký estét. Miroslav Benka sa narodil 22. apríla 1956 v dedinke Ašaňa. Roku 1977 vyštudoval odbor dizajn na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Novom Sade, roku 1983 ukončil štúdium herectva na Akadémii umení v Novom Sade a roku 1988 i štúdium réžie na Fakulte dramatických umení v Belehrade. Režíroval viac ako 70 divadelných predstavení, taktiež režíroval i televízne programy, dokumentárne filmy, hudobné klipy, rozhlasové hry a ďalšie multimediálne programy nielen doma, ale aj v zahraničí. Charakteristickou črtou jeho divadelného rukopisu často je jeho kompletné autorstvo a jeho estetický prejav je poznačený poetikou postmoderny. Pôsobil ako režisér a umelecký šéf Mestského divadla a umelecký šéf Festivalu slovanskej kultúry v Žiline, riaditeľ a umelecký šéf Národného divadla Sterija vo Vršci, riaditeľ a umelecký šéf divadelného festivalu Vršacká divadelná jeseň.   Ako docent Miroslav Benka prednášal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a International university v Belehrade a v Novom Pazare. Benka konal aj rad spoločenských funkcií – bol zamestnaný vo funkcii riaditeľa, umeleckého riaditeľa, režiséra a riaditeľa medzinárodných divadelných festivalov doma a v zahraničí. Bol členom pracovného tímu pre európske záležitosti, multikultúrnosť a interkultúrnosť Ministerstva kultúry Srbska v Belehrade. A naposledy Národné zhromaždenie ho zvolilo za člena Národnej rady pre kultúru Srbska pri Ministerstve kultúry. Je čestným členom Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave.