Priestupný rok

13.feb 2020

Priestupný rok

Deň, keď vznikli tieto riadky – 2. 2. 2020 – a od Nového roku ubehlo 33 a do konca tohto priestupného roku zostalo presne 333 dní, keď sa takéto poradie číslic hádam poskladá raz počas milénia, je jedinečný. Táto udalosť a slnečný deň opäť  ma inšpirovali otočiť sa k dianiam, ktoré zaujmú našu myseľ.  

Názov „priestupný rok“ pravdepodobne pochádza zo skutočnosti, že sa pevný dátum v gregoriánskom kalendári značne posúva o jeden deň v týždni z jedného roka na ďalší deň v týždni za dvanásť mesiacov nasledujúcich po priestupnom dni. V gregoriánskom kalendári má každý priestupný rok namiesto 365 dní 366 dní, a to predlžením februára na 29 dní namiesto obvyklých 28 dní.

Gregoriánsky kalendár bol navrhnutý tak, aby udržiaval jarnú rovnodennosť 21. marca, alebo blízko neho, takže dátum Veľkej noci (slávený v nedeľu po úplnom cirkevnom mesiaci, ktorý pripadá na 21. marca alebo neskôr) zostáva blízko jarnej rovnodennosti.

V gregoriánskom, štandardnom kalendári vo väčšine tzv. západného sveta väčšina rokov, ktoré sú násobkami 4, sú priestupné roky. V každom priestupnom roku má mesiac február 29 dní namiesto 28. Pridanie jedného dňa navyše do kalendára sa každé štyri roky kompenzuje kozmická skutočnosť, že obdobie 365 dní je kratšie o tropický rok, o takmer 6 hodín.

Teda každý rok, ktorý je presne deliteľný štyrmi, je priestupný rok, s výnimkou rokov, ktoré sú presne deliteľné  so 100. Tieto roky sú priestupné roky, ak sa dajú presne deliť 400. Napríklad roky 1600, 2000 a 2400 sú a budú priestupné roky, zatiaľ čo roky 1700, 1800, 1900, 2100, 2200 a 2300 nie sú a nebudú priestupnými rokmi. Podľa tohto pravidla je priemerný počet dní v roku 365 + 1/4 – 1/100 + 1/400 = 365, 2425. Toto pravidlo možno uplatniť na roky pred gregoriánskou reformou (proleptický gregoriánsky kalendár), ak sa používa číslovanie astronomických rokov.

Dĺžka dňa sa tiež príležitostne mení vložením skokových sekúnd do koordinovaného univerzálneho času (UTC) pre variabilitu obdobia Zeme. Na rozdiel od skokových dní sa skokové sekundy nezavádzajú podľa pravidelného rozvrhu, pretože variabilita v dĺžke dňa nie je celkom predvídateľná.

Čo ešte povedať do nového čísla nášho týždenníka? Hádam zatiaľ nič. Nech všetko prebehne tak ako to zariadila nejaká vyššia sila. Treba vôbec čo dodávať, vážení, na kozmické zákony, zatiaľ – človek je tu na to, aby sa divil zázrakom.

Prajem pekný týždeň vám a nám všetkým. A ďakujem, že ste!

M. BENKA
M. BENKA

Meno Miroslava Benku – významného umelca v slobodnom povolaní – už niekoľko desaťročí presahuje hranice kultúrneho sveta nášho štátu. V projektoch jeho bohatého multimediálneho opusu sa neraz prelínal Benka ako autor, scenárista, ako režisér, ako herec, ako dizajnér či divadelný kritik, ako univerzitný pedagóg a veľký estét. Miroslav Benka sa narodil 22. apríla 1956 v dedinke Ašaňa. Roku 1977 vyštudoval odbor dizajn na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Novom Sade, roku 1983 ukončil štúdium herectva na Akadémii umení v Novom Sade a roku 1988 i štúdium réžie na Fakulte dramatických umení v Belehrade. Režíroval viac ako 70 divadelných predstavení, taktiež režíroval i televízne programy, dokumentárne filmy, hudobné klipy, rozhlasové hry a ďalšie multimediálne programy nielen doma, ale aj v zahraničí. Charakteristickou črtou jeho divadelného rukopisu často je jeho kompletné autorstvo a jeho estetický prejav je poznačený poetikou postmoderny. Pôsobil ako režisér a umelecký šéf Mestského divadla a umelecký šéf Festivalu slovanskej kultúry v Žiline, riaditeľ a umelecký šéf Národného divadla Sterija vo Vršci, riaditeľ a umelecký šéf divadelného festivalu Vršacká divadelná jeseň.   Ako docent Miroslav Benka prednášal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a International university v Belehrade a v Novom Pazare. Benka konal aj rad spoločenských funkcií – bol zamestnaný vo funkcii riaditeľa, umeleckého riaditeľa, režiséra a riaditeľa medzinárodných divadelných festivalov doma a v zahraničí. Bol členom pracovného tímu pre európske záležitosti, multikultúrnosť a interkultúrnosť Ministerstva kultúry Srbska v Belehrade. A naposledy Národné zhromaždenie ho zvolilo za člena Národnej rady pre kultúru Srbska pri Ministerstve kultúry. Je čestným členom Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave.