V silbašskej cirkevnej sieni sa včera 23. februára znovu hovorilo o vysťahovaleckých vlnách tunajších Slovákov do zámoria. Necelé dva týždne po premiére knihy Ondreja Miháľa, silbašského rodáka žijúceho v Kanade, Silbaš dedina snov / Budúci rok ideme domov (prebiehala 11. februára v Slovenskom etno dome), v jeho rodisku bola ďalšia prezentácia tejto publikácie.
Nebola to však repríza podujatia: v cirkevnej sieni odznela prednáška alebo skôr beseda autora O. Miháľa. Podnetom mu boli všetky tri jeho knihy venované vysťahovalectvu a komunitám vojvodinských Slovákov v Kanade: Vojvodinskí Slováci v Kanade, Náboženský život Slovákov v Kanade a už spomínaná nová kniha Silbaš dedina snov / Budúci rok ideme domov.
K ďalšiemu stretnutiu publicistu a fotoreportéra Miháľa so svojimi silbašskými spoluobčanmi prišlo práve na podnet tých jeho známych, ktorí neboli na prvom predstavovaní knihy v Slovenskom etno dome. Vďaka ich otázkam a záujmu hovoril nielen o osude jeho rodiny po vysťahovaní do Kanady, ale i o ďalších záležitostiach.
Uznal, že sa mu tieto témy nespracovali ľahko, lebo ľudia o odchode z rodiska neradi rozprávajú a tí starší už aj mnohé veci zabudli. Prítomných zaujali konštatácie o tom, že Kanada kedysi verbovala bohatých Slovákov na pustnúce veľké farmy, že list odtiaľ do rodného Silbašu cestoval aj 10 rokov. Tunajších cirkevníkov zaujímalo, koľko Slovákov evanjelikov v Kanade chodia do kostola, ako zbory hospodária…
Početných návštevníkov na knižnom večierku v cirkevnej sieni, ale i Ondreja Miháľa, predsedu Kanadského slovenského inštitútu, ktorý sa rád vracia do svojho rodiska a do rodiska svojich rodičov, privítala pani farárka Jasmina Kotasová-Medveďová. Básňou o nostalgii za domovom večierok doplnila cirkevníčka Katarína Širková a dvomi piesňami za sprievodu kantora Vladimíra Zimu z Kulpína cirkevný spevokol.
Aj pri tejto príležitosti si prítomní vypočuli nahrávky starodávnych silbašských piesní, ktoré autorovi pomohli na papier preniesť úskalia a dôsledky niekoľkých vysťahovaleckých vĺn vojvodinských Slovákov do zámoria.
Boli tu i piesne v prednese jeho mamy Márie, ktorá bola i rozhlasová speváčka a v Kanade viedla cirkevný ženský krúžok. Po skončení úradnej časti návštevníci živo debatovali s autorom nad fotografiami v jeho knihách, ale aj nad archívom istej niekdajšej silbašskej fotografky, ktorý zachránil vďaka starým negatívom nájdeným na povale jej domu.