Kým sa mnohí inde vo svete hádali, viedli spory a vojny, Európa takmer celé povojnové obdobie hľadala to spoločné, pozerajúc sa do budúcnosti.
Vďaka tomu Európska únia je dnes – ako zrkadlo takýchto výsledkov a snáh – hlboko zakódovaná vo všetkých oblastiach spoločenského, politického, hospodárskeho, kultúrneho a vôbec národného a nadnárodného žitia členských štátov, ktoré spoločnými silami ľahšie zdolávajú ekonomické, existenčné, dobové a iné problémy. No nejde len o to. Výhod zjednocovania je totiž ozaj mnoho.
Vďaka zrušeniu hraničných kontrol medzi členskými štátmi, žiť a pracovať v inom štáte Európy nikdy nebolo také ľahké ako dnes. Jednotný trh ako hlavný hospodársky motor umožňujúci voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb znamená využívanie potenciálu integrácie, prinášajúcej výhody všetkým obyvateľom Európy. Ľudská dôstojnosť, sloboda, demokracia, rovnosť, dodržiavanie princípov právneho štátu a rešpektovanie ľudských práv sú základnými hodnotami únie, sústredené do Charty základných práv Európskej únie.
Netreba zabúdať ani transparentné a demokratické inštitúcie ako jeden z pilierov zjednotenej a prosperujúcej Európy. Z inštitucionálneho hľadiska Európska únia je jedinečná tým, že jej hlavné priority určuje Európska rada, združujúca predstaviteľov na vnútroštátnej a európskej úrovni. Záujmy Únie ako celku zastupuje Európska komisia, ktorej členov menujú vlády členských štátov. Európskych občanov zastupujú priamo volení poslanci Európskeho parlamentu, kým vnútroštátne vlády obhajujú záujmy svojich krajín na pôde Rady Európskej únie. Európska rada, určujúca hlavné politické smerovanie únie, pozostávajúca z najvyšších predstaviteľov členských štátov, nemá však právomoc prijímať právne predpisy.
Pri ich tvorbe na legislatívnom procese sa zúčastňujú tri hlavné inštitúcie: Európsky parlament, zastupujúci občanov únie a nimi priamo volený, Rada EÚ, zastupujúca jednotlivé členské štáty a Európska komisia, zastupujúca záujmy Únie ako celku. Svojrázny inštitucionálny trojuholník vytvára riadnym legislatívnym postupom (v minulosti známym ako spolurozhodovanie) tak politiky, ako aj právne predpisy, platné v celej Európskej únii. Nové právne predpisy v zásade navrhuje Komisia, no prijíma ich Parlament a Rada. Komisia a členské štáty ich potom uplatňujú, pričom Komisia dohliada na to, aby sa právne predpisy riadne uplatnili a vykonali.
Ako sa uvádza na jej stránke, fungovanie Európskej únie sa opiera o princípy právneho štátu. To vlastne znamená, že každé opatrenie únie má oporu v zmluvách, ktoré dobrovoľne a demokraticky schválili všetky členské štáty EÚ. Ciele zakotvené v zmluvách sa dosahujú prostredníctvom niekoľkých typov právnych aktov, ako sú nariadenia, smernice, odporúčania a stanoviská. Niektoré z nich sú povinné, niektoré nie, niektoré sa vzťahujú na všetky členské štáty, teda nie iba na niekoľko z nich. Príznačnosťou európskeho právneho poriadku je aj to, že poskytuje práva a stanovuje povinnosti nielen členským štátom, ale aj občanom a podnikom, na ktoré sa priamo vzťahuje množstvo pravidiel.
Oto Filip