EURÓPSKE TRENDY A SKÚŠKY: Tam imigrácia, tu ekonomika

10.aug 2015

EURÓPSKE TRENDY A SKÚŠKY: Tam imigrácia, tu ekonomika

Podpora euru stúpa (Foto: O. Filip)

Podpora euru stúpa (Foto: O. Filip)

Približne mesiac po zverejnení  výsledkov posledného prieskumu na tému európskej orientácie občanov Srbska, ktorý v júni a v decembri už vyše dvanásť rokov pravidelne usporadúva Kancelária pre európsku integráciu, objavili sa  ďalšie rezultáty na tému európskych trendov.

Podľa nich, 42 percent  anketovaných občanov je toho názoru, že by naše členstvo v EÚ bolo dobrou vecou, 22 percent mieni opak, kým sa 31 percent nazdáva, že by to nebolo ani dobré, ani zlé. Podľa údajov  Eurobarometra, špeciálneho prieskumu Európskej komisie, 58 percent respondentov uvádza, že by Srbsko malo osoh z členstva v EÚ, kým si 30 percent to nemyslí. Keď ide o samotnú Európsku úniu jej občanov v tejto chvíli viac znepokojuje imigrácia ako ekonomika.

U nás je ale situácia opačná. Terajší stav nášho hospodárstva len osem percent občanov hodnotí ako dobrý, kým až deväťdesiat percent ako zlý. Z členov EÚ, to najlepšie o stave ekonomiky vlastnej krajiny si myslia v Nemecku, najhoršie, čo tiež nie je prekvapením, v Grécku. Až 86 percent anketovaných v Nemecku sa nazdáva, že je stav vlastného hospodárstva dobrý, kým si také čosi v Grécku myslí len tri percentá občanov.

Zaujímavé je, že aj u nás ľudia viac veria európskej ekonomike, než v EÚ samotnej. V Srbsku  je  57 percent respondentov, ktorí si myslia, že sú Európania na tom ekonomicky dobre, kým je priemer v samotnej EÚ 37 percent. Druhou stranou mince je ale údaj, že naši obyvatelia oveľa horšie od občanov únie hodnotia finančný stav vlastnej domácnosti, celkovú zamestnanosť, kvalitu žitia. Spoločne obom je, že nezamestnanosť považujú za jeden z najdôležitejších problémov, na ktorý treba v krajine urýchlene reagovať: v EÚ  42 percent, v Srbsku 53 percent respondentov.

Podľa prieskumu, ktorý zahrnul 34 krajiny, respektíve území: 28 členov Európskej únie, päť kandidátskych krajín a tureckú časť Cypru a v ktorom účinkovalo takmer 32 tisíc osôb, od novembra 2014 kedy sa konal predposledný výskum verejnej mienky dodnes, stúpol počet občanov EÚ, ktorí majú pozitívnu mienku o nej. Rastie aj ich dôvera. Imigrácia je najväčšou skúškou pre dvadsať členov únie. Najviac na Malte (65 percent) a v Nemecku ( 55 percent). Celkovo, poradie popredných problémov je : imigrácia (38 percent), hospodárska situácia (27 percent), nezamestnanosť (24 percenta) a stav verejných financií (23 percenta).

Napriek tomu, alebo aj stúpajúcim obavám z terorizmu ( 17 percent opýtaných), takmer 60 percent Európanov sú  ohľadom budúcnosti únie optimistami. Pesimistov je hodne menej – 36 percent. Rastie i počet osôb dôverujúcich svojim vládam, taktiež tých, ktorí mienia, že sa s ich hlasom v únii počíta. Väčšina anektovaných (57 percent) má pozitívny názor na euro, ktorého podpora stúpla v poslednom období v polovici členských krajín. Možno by najlepším odkazom z uvedeného bol, že sa aj všetky problémy dajú ľahšie zvládať spolu. Rovnako ako aj to iné, spájajúce celé desaťročia obrovskú väčšinu krajín starého kontinentu.

     Oto Filip 

O. FILIP
O. FILIP

OTO FILIP (1954) Ako novinár začal pôsobiť v týždenníku Glas Podrinja v Šabci, po štúdiách kratší čas pobudol v Dnevniku – Nový Sad, skadiaľ onedlho prestúpil do Hlasu ľudu. V októbri 1979 začínal ako praktikant, aby sa o pár rokov stal redaktorom zahraničnej rubriky, potom zástupcom šéfredaktora, a v poslednom desaťročí 20. storočia i šéfredaktorom Hlasu ľudu. V rokoch 1992 – 1993 bol aj úradujúcim riaditeľom NVU Hlas ľudu. V súčasnosti pôsobí ako redaktor, venujúci sa vojvodinským a celoštátnym spoločenským, politickým, hospodárskym, ekologickým, poľnohospodárskym a iným témam. Zároveň je redaktorom magazínovej prílohy Mozaika pri zrode ktorej v roku 1999 i stál. Kontakt:filip@hl.rs