Zhruba 60 % obyvateľov Ľuby je slovenskej národnosti, z čoho, ako hovorí farár zboru SEAVC v Erdevíku Ján Vida (rodom z Kulpína), ktorý obsluhuje aj fíliu v tejto malej skromnej dedinke, 90 % patrí do Slovenskej evanj. cirkvi. Ostatní tamojší Slováci sú vraj, z hľadiska vierovyznania, buď baptisti, Jehovovi svedkovia alebo nazaréni. Tak evanjelici v Erdevíku, ako i tí v Ľube, farára Vidu majú „úplne za svojho“. Fília v Ľube má vlastnú pokladnicu, vlastný úrad a od roku 2008 aj vlastný, nie veľký, ale útulný chrám. Mladý kňaz s potešením objasňuje:
– V našom kostole sa stretávajú všetky generácie. Musím pochváliť zvlášť deti, ktoré mávajú pravidelné vyučovanie každú sobotu a na 99 % sú prítomné na vyučovaní; to nemáme v žiadnom inom cirkevnom zbore. Pre staršiu generáciu, ktorá je vychovaná v náboženskom duchu, nedeľa je naskutku sviatočným dňom, keď sa chodí do chrámu. S populáciou v strednom životnom veku je, žiaľ, aj tu čoraz slabšie…
V zimnom období bohoslužby odbavujú v modlitebnici, ktorá má spoločný vchod s kostolom. Pre malý počet cirkevníkov aj táto fília sotva vystačí uhradiť bežné výdavky. Občasné opravy hmotne kryjú z prostriedkov získaných z projektov a za pomoci Obce Šíd. Pri nedávnej návšteve Ľuby (keď otvorili komunitné centrum) slovenský veľvyslanec Ján Varšo pobudol aj v evanj. kostole, kde sa stretol s farárom Vidom, pričom podčiarkol:
– Nielen keď ide o samotnú duchovnú výchovu mladej generácie, ale aj pokiaľ ide o jazyk, kultúru a tradície, cirkev je súčasťou slovanskej kultúry. Každý, kto prispieva nejakým spôsobom k výchove mladej generácie, bez ohľadu na to, či srbskej, slovenskej, maďarskej alebo nejakej inej, robí dobrú vec.
V dedinke s tromi kostolmi (evanjelickým, pravoslávnym a katolíckym) sa občanom darí nažívať vo vzájomnej úcte, vychádzať si v ústrety, bez ohľadu na národnosť a vierovyznanie.
Juraj Bartoš