GALÉRIA ZUZKY MEDVEĎOVEJ: Samostatná výstava Milana Súdiho

Akademický maliar Milan Súdi v petrovskej Galérii Zuzky Medveďovej vystavoval samostatne naposledy pred pätnástimi rokmi pri príležitosti jeho šesťdesiatky.

Vlani sa tento plodný a nadovšetko aktívny maliar dožil svojich sedemdesiatych piatych narodenín. Z tej príležitosti mu tohto roku v Galérii Zuzky Medveďovej usporiadali ďalšiu samostatnú výstavu. Tá bude trvať v Báčskom Petrovci od 7. do 27. apríla. K tomu si na pomoc privolali aj Galériu SND v Kysáči, kam sa prichystaná expozícia presunie a bude si ju možno obzrieť od 5. do 23. mája tohto roku. Kurátori výstavy pozostávajúcej z 30 obrazov sú Vladimír Valentík a Michal Madacký.

Priaznivcov výtvarného umenia v GZM v Petrovci dnes večer privítala riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov Anna Séčová-Pintírová. O samotnej výstave podrobnejšie hovoril výtvarný kritik Vladimír Valentík. Poznamenal, že ju dlhšie chystali ako sa to nazdávali a že vystavené obrazy sú novšieho dáta, teda vznikli za posledné dva-tri roky. Milana Súdiho ocharakterizoval ako maliara v základnom slova zmysle, ktorý narába predovšetkým paletou farieb. „Je to majster farieb,“ – vyhlásil Valentík a pridal, že „táto výstava je stretnutie s majstrovstvom iluzionizmu, keď na dvojrozmere bieleho plátna vznikajú a hýria sa farbami výjavy, ktoré čerpá buď hlboko z duše alebo z vonkajších podnetov.“

Svojrázny družný rozhovor dvoch dobrých kamarátov umelcov medzi Mr. Pavlom Čánim, ktorý výstavu otvoril, a Milanom Súdim, prítomných zaviedol do tajov maliarovej inšpirácie. Tiež i do techniky a zobrazených motívov. Tie naschvál zostávajú akože nedopovedané. Aby si každý konzument obraz dotvoril podľa vlastnej predstavivosti.

Veľmi trefne do vernisáže zapadli aj hudobné body. O tie sa postarali dueto otec a dcéra Samuel Kováč na gitare a Iveta Kováčová na syntetizátore a hlasom.

O autorovi

Milan Súdi sa narodil 11. júna 1942 v Kysáči. Patrí medzi slovenských vojvodinskýeh výtvarníkov, ktorí študovali na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a v sedemdesiatych rokoch minulého storočia značne posilnili našu výtvarnú scénu. Milan Súdi ako maliar bol a zostal najväčšmi zaujatý farbou. Ako žiak profesora Jána Želibského v Bratislave uvedomil si, že predovšetkým farba je dominantou maliarskeho diela. Už jeho prvé samostatné výstavy v Belehrade a v Novom Sade, kde sa stal i členom Združenia výtvarných umelcov Vojvodiny, boli sledované s veľkým záujmom výtvarnej kritiky.

Okrem krajinomaľby Milan Súdi prejavil záujem aj o figurálne kompozície, pravda, v nekonvenčnom význame. Tieto Súdiho maľby harmonicky integrujú v sebe, v duchu postmoderny, rôznorodé výrazové maliarske smerovania, čo poukazuje na autorove kompozičné znalosti. Súdi na svojich obrazoch tohto druhu, medzi ktoré patria i maľby inšpirované scénickým umením – divadlom a baletom – spája figúru, ktorá je niekedy jasne a niekedy iba náznakovo podaná, s abstraktno-expresionistickými zložkami maľby a prvkami geometrickej abstrakcie v podobe pravouhlých geometrických segmentov.