Historický kalendár – 10. júla

1509 – narodil sa francúzsky teológ Jean Calvin, Ján Kalvín, spoluzakladateľ švajčiarskej reformácie. Študoval teológiu a právo a pod vplyvom M. Luthera a U. Zwingliho sa priklonil k reformácii. Pred prenasledovaním odišiel do Bazileja, kde vypracoval základy svojho pojatia protestantizmu. Neskôr bol v Ženeve profesorom teológie. Ako faktický vládca mestskej republiky tu postupne nastolil tvrdý netolerantný režim. Ženeva sa pod jeho vedením stala európskym centrom reformácie. Zomrel 27. mája 1564.

1783 – vo Viedni zomrel historik a právnik Adam František Kollár. Kustód dvornej knižnice vo Viedni, neskôr jej riaditeľ. Bol vplyvným poradcom kráľovnej Márie Terézie, zúčastňoval sa na príprave reformy školstva v monarchii a organizovaní vedeckého života. Autor latinskej príležitostnej poézie, právnických materiálov, pedagogických a historických prác. Narodil sa 17. apríla 1718 v Terchovej.

1830 – narodil sa francúzsky maliar Camille Pissarro, významný predstaviteľ impresionizmu a pointilizmu. Bol najstarším príslušníkom impresionistickej skupiny, zúčastnil sa na všetkých jej výstavách a najaktívnejšie sa podieľal na ich organizácii. Majstrovsky tvoril vidiecke krajinky i ulice Paríža. Z diela: Pontoise, Dostavník v Louveciennes, Bulvár Montmartre. Zomrel v Paríži 13. novembra 1903.

1856 – narodil sa americký elektrotechnik srbského pôvodu Nicola Tesla. Skonštruoval a patentoval väčší počet elektrických strojov a prístrojov, napr. Teslov transformátor. Objavil rotačné magnetické pole a urobil základné objavy v bezdrôtovej telegrafii. Zomrel 7. januára 1943.

1871 – narodil sa francúzsky spisovateľ Marcel Proust. Patril do druhej generácie symbolistov, je považovaný za zakladateľa moderného románu. Jeho najvýznamnejším dielom je román Hľadanie strateného času, rozdelený do 7 dielov: Swann, V tieni kvitnúcich dievčat, U Guermantovcov, Sodoma a Gomora, Uväznená, Zmiznutá Albertina, Čas nájdený. Napísal tiež zbierky krátkych próz Napodobeniny a rozmanitosti a Rozkoše a dni, eseje Kroniky a Vybrané texty. Zomrel 18. novembra 1922.

1913 – zomrel český maliar a ilustrátor Mikoláš Aleš, najvýznamnejšia osobnosť generácie Národního divadla. Autor obrazového cyklu Vlast pre Národné divadlo, výzdoby Staromestskej radnice v Prahe. Jeho záľuba v histórii sa prejavila v obrazoch Husitský tábor a Setkání Jiřího z Poděbrad s Matyášem Korvínem. Venoval sa časopiseckej a knižnej ilustrácii. V neskoršom diele smeroval k secesii. Narodil sa 18. novembra 1852.

1932 – v Nových Zámkoch sa narodila akademická maliarka Viera Žilinčanová. Študovala na VŠVU v Bratislave u popredných osobností slovenského maliarstva – Ladislava Čemického, Petra Matejku a Jána Mudrocha. V roku 1956 absolvovala letnú maliarsku školu profesora Oskara Kokoschku v Salzburgu. Spočiatku sa venovala expresionistickej maľbe, od ktorej prešla k racionálne komponovaným obrazom a neskôr k poetickým figurálnym kompozíciám s fantazijnými až surreálnymi motívmi. Venovala sa aj ilustrácii a svoje diela vystavovala na mnohých výstavách doma i v zahraničí. Bola manželkou maliara Michala Jakabčica (1930 – 2001). Zomrela 19. marca 2008 v Bratislave.

1948 – narodil sa akademický maliar, grafik, ilustrátor a scénograf Svetozár Mydlo. Nositeľ viacerých medzinárodných cien, ilustrátor detských publikácií. Dvorný výtvarník Radošinského naivného divadla a tiež autor výtvarných návrhov známok.

1991 – do funkcie nastúpil prvý demokraticky zvolený prezident Ruska Boris Jeľcin (1931-2007). Bol funkcionárom KSSZ, členom ÚV KSSZ, poslancom v Moskve a od roku 1990 prezidentom ruského parlamentu. V roku 1996 ho do úradu prezidenta Ruska zvolili opäť, vo funkcii zotrval do 31. decembra 1999.

SITA