Historický kalendár – 10. septembra

1526 – po víťazstve nad Maďarmi v bitke pri Moháči dobylo turecké vojsko pod vedením sultána Sulejmana II. Budín, ktorý sa stal centrom Budínskeho pašaluku.

1721 – Švédsko a Rusko ukončili Veľkú severnú vojnu, ktorá sa začala v roku 1700, v ktorej ruský cisár Peter Veľký porazil Švédov a získal prístup k Baltskému moru.

1723 – zomrel vo Viedni trenčiansky a liptovský župan, uhorský kancelár Mikuláš Ilešházi.

1799 – cisárskym dekrétom bola zriadená pražská Akadémia výtvarných umení.

1846 – americký vynálezca Elias Howe získal patent na šijací stroj.

1849 – Ján Kollár, Ján Hlaváč a František Hanrich v súvislosti s pripravovanou reorganizáciou Uhorska uverejnili spis Pro memoria, v ktorom sa vyslovili za oddelenie Slovenska od Uhorska.

1898 – v Ženeve spáchal taliansky anarchista Luigi Luccheni atentát na rakúsku cisárovnú a uhorskú kráľovnú Alžbetu, manželku Františka Jozefa.

1906 – vyšlo prvé číslo novín Šabačke čivije, ktoré sú pokladané za jedny z najlepších humoristických a satirických novín v Srbsku. Noviny vychádzali do decembra 1909.

1919 – v Saint Germain-en Laye bola podpísaná mierová zmluva medzi Rakúskom, Maďarskom (zastupujúcim Uhorsko) a spojeneckými krajinami. Zmluvou bolo uznané Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov, ako aj samostatnosť Československa a Poľska.

1939 – Kanada vyhlásila vojnu nacistickému Nemecku, čím sa konflikt v Európe zmenil na svetovú vojnu.

1967 – občnia Gibraltáru v referende odmietli možnosť pripojenia Gibraltáru k Španielsku a rozhodli sa zostať pod britskou správou.

1976 – všetkých 176 ľudí na palube zahynulo pri zrážke osobného lietadla Trident britskej spoločnosti British Airways a DC-9 juhoslovanskej spoločnosti JAT severne od Záhrebu.

2002 – Švajčiarsko sa stalo 190. členom OSN, deklarovalo však rešpektovanie svojej tradičnej neutrality.