Historický kalendár – 3. októbra

1226 – v Assisi zomrel taliansky mních sv. František z Assisi, Giovanni Bernardone, zakladateľ najstaršieho katolíckeho žobravého rádu – františkánov (minoriti). Cirkevný reformátor, svätec, patrón ekológie. Jeho báseň Pieseň brata Slnka patrí k najstarším dokladom talianskeho literárneho jazyka. V roku 1228 bol kanonizovaný. Narodil sa približne v roku 1181 alebo 1182 v Assisi. 

1762 – v Slanici na Orave sa narodil filológ, katolícky kňaz Anton Bernolák. Pôsobil ako kňaz v Čeklísi (dnes Bernolákovo), ako tajomník na Arcibiskupskom úrade v Trnave a ako farár v Nových Zámkoch. Spolu s Jurajom Fándlym založil Slovenské učené tovarišstvo. Bol prvým kodifikátorom spisovnej slovenčiny. Autor prác o slovenskej gramatike a pravopise Grammatica slavica a Slovár Slovenskí Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. K rozprave o slovenskom hláskosloví Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách pripojil návrh pravopisu Orthographia. Vychádzal zo západoslovenského nárečia. Bernolákovčina sa neujala ako celonárodný spisovný jazyk, mala však význam pre ďalšie formovanie slovenského jazyka. Zomrel 15. januára 1813 v Nových Zámkoch.

1839 – v Bratislave zomrel najvýznamnejší židovský učenec 19. storočia Chatam Sófer, vl. m. Moše Schreiber. Po štúdiách pôsobil v Boskoviciach, Prostějove, Strážnici, maďarskom Nagy Mártone a rakúskom Mattersdorfe a od roku 1806 bol rabínom bratislavskej náboženskej obce a viedol rabínske učilište – Ješivu, známe po celej Európe. Venoval sa tiež sudcovskej činnosti a astronómii a histórii. Napísal napr. Pamäti z čias obliehania Bratislavy. Jeho hrob bol pôvodne na cintoríne, ktorý vznikol na bratislavskom hradnom úbočí. V súčasnosti, po stavebných úpravách, sa nachádza v Bratislave neďaleko tunela v podzemnom mauzóleu. Narodil sa 24. septembra 1762 vo Frankfurte nad Mohanom.

1845 – v Hodruši – Hámroch sa narodil vydavateľ, cirkevný hodnostár František Richard Osvald. Spoluzakladateľ Spolku sv. Vojtecha, predseda Muzeálnej slovenskej spoločnosti a Matice slovenskej (1919 –1926). Písal poéziu, publicistické články, spolupracoval s časopisom Kazateľ, vydával a redigoval časopis Kazateľňa. Vydal almanach Tovaryšstvo, písal učebnice. Redigoval Katolícke noviny a kalendár Pútnik svätovojtešský. Zomrel 14. apríla 1926 v Trnave.

1895 – v Konstantinove sa narodil ruský básnik Sergej Alexandrovič Jesenin, jeden z najväčších lyrikov 20. stor. Autor komornej dedinskej lyriky, po revolúcii 1917 sa pridal k Majakovskému a Blokovi a revolučnú dobu opísal v diele Pieseň o veľkom pochode, O Rusku a revolúcii, Pugačov. Písal tiež milostné verše: Anna Sneginová, Perzské motívy. Svoj život pravdepodobne ukončil 28. decembra 1925 v Petrohrade samovraždou.

1922 – v Nitre sa narodila operná speváčka, sopranistka Anna Martvoňová. Začínala v zbore a v rokoch 1951 – 1985 bola sólistkou Opery Slovenského národného divadla (SND). Vynikla v lyrickom repertoári: Barča v Hubičke, Liška Bystrouška, Margaréta vo Faustovi a Margaréte a Miccaela v Carmen. Jej vrcholná kreácia bola Čo-čo-san v Pucciniho Madame Butterfly. Zomrela 17. decembra 1990 v Bratislave.

1926 – Ján Majko objavil kvapľovú jaskyňu Slovenského krasu Domica. Sedem kilometrov jaskyne je na našom území, 21 km na území Maďarska, kde sa nazýva Baradla. Domica je nazývaná i jaskyňou pračloveka, neolitický človek ju podľa nálezov obýval pred 5 000 až 6 000 rokmi.

1976 – v Žiline zomrel spisovateľ Juraj Váh, vl. m. Henrich Herzog. Bol rozhlasovým a divadelným dramaturgom. Vo svojom diele sa venoval tragickým osudom slovenských Židov. Napísal prózy: Niekoľko ľudí, Urážka majestátu, drámy: Ticho, Poslední a prví, Bohovia z Amsterdamu, V tmavých horách pramene. Narodil sa 29. augusta 1925 v Žiline.

1990 – boli zjednotené dva nemecké štáty – Nemecká demokratická republika a Nemecká spolková republika.

SITA