Aj vám čosi ťahá oči? Možno kvety na úbočí, možno vody Dunaja, čo sa vpili do plátna. Ovlažili sa vo farbách hlbín a zostali zvečnené. Už neplatí okrídlené panta rhei, na Hložianskej palete rieka stáva sa nehybnou, aby na obrazoch prečkala i ťažké časy. Možno aj to je zmyslom výtvarného umenia – zachovávať obraz terajšej krásy prírody i človečenstva.
V kultúrnom dome počas Dňa Hložian (3. mája) otvorili 21. Hložiansku paletu, spoločnú výstavu obrazov, pod organizačným patronátom Kultúrno-umeleckého spolku Jednota Hložany, výtvarnej skupiny Pod lipami. Na otvorení podujatia hostí privítal Ján Bohuš, predseda Rady Miestneho spoločenstva, poďakujúc sa za záslužnú činnosť tamojším spolkom.
Do tretieho desaťročia pravidelného organizovania Hložianskej palety sme vstúpili slovami výtvarného kritika Vladimíra Valentíka: „Uplynulo dvadsať rokov od obnovenia organizovanej výtvarnej činnosti v Hložanoch. Pred dvadsiatimi rokmi väčšina výtvarníkov, ktorí vystavujú aj na tejto výstave, uvažovala, žeby bolo dobre každoročne sa takto stretávať, lebo Hložany sú osada, ktorá má mnoho výtvarníkov.“ Popri Padine a Kovačici aj v Hložanoch je jednoduché každoročne zoskupiť aktívnych výtvarníkov. Postupne sa pridávajú aj výtvarní umelci z Kysáča, Petrovca a ďalších osád.
„Výstava prináša štandardné práce výtvarníkov, na ktorých sme zvyknutí,“ uvádza nás do ich tvorby Vladimír Valentík, „výtvarníkov, ktorí boli priekopníkmi výtvarnej činnosti v Hložanoch.“ Takým je aj Karol Bartoš, ktorý sa po vlaňajšej jubilejnej výstave vrátil medzi výtvarníkov a priniesol pred oči publika obraz bútľavého stromu vytvorený pastelom. Na tohtoročnej palete sme mohli vidieť pravidelne sa prezentujúcich výtvarníkov – Branislava Galamboša, Juraja Galamboša, Jána Bartoša, Jána Chlpku, Samuela Chlpku, Annu Nestorovićovú, Milinu Balážovú i Vesnu Bartošovú. Prvýkrát vystavovala Michaela Balážová so svojou kresbou zátišia.
Práce, ktoré sú vystavené, čerpajú námety z dunajských vôd. Dominujú krajinomaľby, nezanedbáva sa ani portrétna tvorba, kde treba vyzdvihnúť najmä Branislava Galamboša. Hosťom výstavy bol akademický maliar Pavel Čáni z Kulpína, ktorý si tak zaspomínal na jednu z prvých svojich samostatných výstav v Hložanoch. Výtvarníci sa prikláňajú k vlastným osvedčeným technikám. Dominuje olejomaľba, pastel, tempera, akvarel.
Za všetkých prítomných vyslovme jedno prianie: Výnimočnosť jemnocitu Hložianskej palety nech je i v treťom desaťročí devízou výtvarného umenia a krištáľovým prameňom tvorby tunajších výtvarníkov.
Monika Necpálová