Izbové rastliny kvitnúce v zimných mesiacoch

Pri pestovaní kvitnúcich izbových kvetov často sa stretávame s neúspechom najmä preto, že nepoznáme ich nároky na pestovanie. Všeobecne sa kvetinám nedarí v priestoroch vykurovaných ústredným kúrením. Dnes sú v ponuke aj kvety, ktoré sa pestovali v minulosti, a stávajú sa čoraz populárnejšie. Sú to najmä jednoročné, ktorých ďalšie pestovanie nemá význam, alebo nie je možné. Problémom je, že v čase kvitnutia potrebujú teplotu nižšiu ako 18 °C, čo vo väčšine domov a bytov je dosť ťažké zabezpečiť. Vyššia teplota zapríčiňuje žltnutie listov, zasychanie už nasadených pukov a rýchle odkvitnutie.

Medzi kvety, ktoré kvitnú v zimnom období patria prvosienky, cyklámeny, papučky, starček, begónie, prýštec, senpólie – fialky, kalanchoa, rododendrony, vianočný kaktus, zornica, klívia a iné.

Medzi obľúbené a veľmi dekoratívne rastliny určite patrí cyklámen perzský – Cyclamen persicum. Tu treba upozorniť, že neznáša teploty vyššie nad 18 °C. Vyššiu teplotu môžeme čiastočne regulovať vlhkým prostredím. Zalievame ho tak, aby zemina bola vždy mierne vlhká. Nepolievame ho iba do misky, ale aj okolo črepníka. Dbáme, aby sme nezamokrili hľuzu a listy. Odkvitajúce kvety odtrhávame od hľuzy s celou stonkou. Prihnojujeme až do odkvitnutia. Po odkvitnutí na dva mesiace obmedzíme zalievanie, aby sa hľuza zatiahla, ale pritom nezvädla.

Prvosienky – Primula patria tiež medzi veľmi obľúbené izbové kvety.

V podstate sú to trvalky, preto po odkvitnutí, keď už nehrozí nebezpečenstvo mrazov, ich môžeme presadiť do záhrady. Zemina v črepníku musí byť rovnomerne vlhká. Pri zalievaní chránime stred rastliny a listy. Potrebujú veľa svetla. Počas kvitnutia rastliny prihnojujeme.

IZBOVÉ RASTLINY, KTORÉ VYŽADUJÚ TEPLO

V teplých bytoch sa dobre darí menej známej siningii hybridnej – Sinningia hybrida, ktorú poznáme aj pod názvom gloxínia, begónii vyššej – Begonia elatior a prýštecu najkrajšom – Euphorbia pulcherrima. Všetky vyžadujú teplotu nad 18 °C, sú jednoročné, neznášajú polievanie studenou vodou a priame slnko.

Begónia znesie aj vyššiu teplotu, ale potom kratšie kvitne. Vyhovuje jej svetlé miesto a rovnomerná vlhkosť zeminy. Veľmi citlivo reaguje na vlhkosť listov. Aby rastlina bohato kvitla /kvitne asi dva mesiace/, musíme ju raz týždenne hnojiť plným hnojivom. Po odkvitnutí ju ďalej nepestujeme.

Prýštec najkrajší, známy ako vianočná hviezda, by sme mali zaradiť medzi dlhodobo pestované kvetiny v domácnosti. Dopestovanie do opätovného kvitnutia však vyžaduje určité praktické skúsenosti. Po odkvitnutí – opade červených listeňov, zabezpečíme rastline vegetačný pokoj, výhonky zrežeme asi na pätnásť centimetrov. Vegetačný pokoj vyvoláme maximálnym znížením zálievky, no musíme dbať, aby rastlina nevyschla a necháme ju odpočívať do mája. Potom ju presadíme do čerstvej zeminy /vhodný je rašelinový substrát/. Rastlinu pravidelne zalievame a po vytvorení listov prihnojujeme. Prýštec má rád dostatok svetla, čerstvého vzduchu, preto mu prospeje, keď je cez leto vonku, nie však na celodennom slnku. Pretože je to rastlina teplomilná, pri nočných teplotách nižších ako 17 °C ju musíme premiestniť dovnútra. Ku kvitnutiu potrebuje deň kratší ako 12 hodín – je rastlinou krátkeho dňa.

Medzi teplomilné rastliny patrí aj senpólia fialková  – Saintpaulia ionantha, ktorá sa dá veľmi jednoducho rozmnožovať listovými odrezkami. Kvitnúca fialka potrebuje veľa vlahy. Pri zalievaní dávame pozor na listy. Rastlinám škodí priame slnko. Po odkvitnutí potrebujú vegetačný pokoj, kedy zalievame menej a neprihnojujeme. Keď začnú vyrastať nové lístky, začneme výdatnejšie zalievať, prihnojujeme raz za mesiac. Presádzame, až keď má rastlina malý črepník. Najvhodnejšie obdobie je v marci.

Kalanchoa je zástupca tučnolistých kvetín, a preto znáša aj suché ovzdušie. Vyžaduje dostatok svetla, mierne zalievanie a prihnojovanie. Neznáša premokrenie, ale ani sucho. Kvitne v období krátkych dní. Po odkvitnutí výhonky zaštipneme a presadíme do zeminy zmiešanej s pieskom a rašelinou. Odkvitnuté kvety odstraňujeme aj so stonkou. V lete je vhodné dať rastlinu von, ale nie na slnečné stanovište. Veľmi dobre sa rozmnožuje z vrcholových, stonkových aj listových odrezkov.

IZBOVÉ RASTLINY MENEJ NÁROČNÉ NA TEPLO

Medzi menej náročné na teplo patrí rododendron indický – Rhododendron indicum, známy aj ako azalka indická. Azalky sú veľmi citlivé na vápno. Ak ich chceme s úspechom pestovať, nesmieme dovoliť, aby im preschol koreňový bal. Zalievame a rosíme ich na list dažďovou alebo zmäkčenou vodou. Prihnojujeme každých 14 dní, kým sa prvé púčiky nesfarbia. Po odkvitnutí výhonky zaštipneme. Azalky presádzame každé dva roky do rašelinovej zeminy. Až mesiac po presádzaní môžeme prihnojovať. Veľmi vhodné je pestovanie medzi oknami. Na jar, keď už nehrozia mrazy, dáme rastliny do záhrady alebo na balkón, ale len tam, kde mjú zabezpečené rozptýlené svetlo. Predtým však presadíme rastlinu do čerstvej zeminy, ktorú tvorí ihličnatka alebo mladá listovka , rašelina a môžeme pridať aj trochu maštalného hnoja. Rastlinu aj s črepníkom zapustíme do jamy, ktorú tiež vystelieme mladou listovkou alebo rašelinou. Rododendrony potrebujú kyslý substrát s reakciou pH 4 – 4,5. Koncom septembra ich opäť prenesieme do miestnosti.

Vianočný kaktus – Zygocactus truncatus kvitne v decembri. Po odkvitnutí potrebuje aspoň mesačný odpočinok. Vtedy ho menej zalievame, len listy denne postriekame, aby neopadali. Po tejto prestávke ho presadíme a mierne zalievame. Výdatnejšie ho zalievame a prihnojujeme začiatkom septembra, keď vytvorí kvetné puky. Rastlinu nepremiestňujeme. Teplota v miestnosti nesmie vystúpiť nad 18°C, inak kvety a nasadené puky odpadnú.

Ľubica Sýkorová

(ilustračné fotografie z internetu)