Tematickú schôdzu Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny zvolali na včerajšie odpoludnie do Báčskeho Petrovca. Presnejšie do zasadačky Obce Báčsky Petrovec, kam prišla časť členov NRSNM. Tiež ďalšia hŕstka jednotlivcov z ostatných národnostných inštitúcií a združení občanov.
Podnet na včerajšie stretnutie bola verejná rozprava o Pracovnom texte Predbežného návrhu zákona o zmenách a doplnkoch Zákona o národnostných radách národnostných menšín. O Predbežnom návrhu Zákona sa zmienil prof. Dr. Miroslav Vitéz, člen pracovnej skupiny na prípravu novely zákona, ktorého naša národnostná rada delegovala do tohto telesa.
Schôdzu viedla predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová a rozpravy sa aktívne zúčastnili viacerí prítomní jednotlivci.
Už z letmého pohľadu na navrhnutú novelizáciu zákona vidno, že v navrhnutých zmenách a doplnkoch zákona sa sprísňuje kontrola práce národnostných rád.
Okrem toho v zákone sa uvádza, že sa o členstvo v národnostnej rade nemôžu uchádzať členovia orgánu politickej strany. Členom národnostnej rady podľa navrhnutých doplnkov nemôže byť ani funkcionár, vymenovaná osoba alebo vedúci v orgánoch štátnej správy, v pokrajinskom orgáne správy, resp. v orgáne jednotky lokálnej samosprávy, ktorá v rámci svojich kompetencií rozhoduje o otázkach súvisiacich s prácou národnostnej rady.
Pripomienky odborníka
Dr. Miroslav Vitéz pripomienkoval viacerými zásadnými návrhmi vyvodiac oblasť ochrany národnostných menšín upravenú v Ústave Republiky Srbsko od roku 2006, ktorý stanovuje vzor kultúrnej samosprávy (autonómie) národnostných menšín. Tento model ochrany menšín aj naďalej treba rozvíjať. A konkretizovať s cieľom vytvoriť osobitné inštitucionálne podmienky pre jej plnú realizáciu v praxi. V tomto ohľade zákon o národnostných radách by mal aj naďalej vyvíjať, spresniť a zjednotiť reguláciu koncepcie kultúrnej samosprávy národnostných menšín a jej realizáciu prostredníctvom národných rád. Tiež právne postavenie NRSNM ako právnickej osoby (zriaďovanie, vnútornú organizáciu, prácu, verejné oprávnenia, majetok, zodpovednosť, zánik, atď.).
K tomu podal aj špecifické návrhy a poznámky k zmene formulácie jednotlivých článkov, aby rada, ktorej podľa právnych predpisov sú zverené niektoré verejné právomoci, nezávisle rozhodovala alebo sa podieľala na rozhodovaní o konkrétnych otázkach v týchto oblastiach. Text, ktorý prítomní mali pred sebou a Vitéz ako odborník objasňoval, týkal sa aj ďalších tém: stanovenia minimálneho počtu zakladateľov príslušníkov národnostných menšín, terminologického rozhraničenia rady ako právnickej osoby (organizácie kultúrnej samosprávy) a jeho najvyššieho voleného orgánu, právneho postavenia členov NR ako aj (ne)možnosti participovať funkcionárov (členov) politických strán v NR. Nie naposledy aj určenie povahy právnej subjektivity NR a upravenie textu zákona právnym a technickým spôsobom.