Keď Bosut nedal spať

Pri prvej návšteve dedinky Višnjićevo, koncom mája 2013, nás zaujímali predovšetkým tamojší Slováci. Ulicu bosutskú, teda jej časť na vchode zo smeru Morovića, volajú aj Slovenský kraj. Vľavo od vozovky sú domy; v niekoľkých žijú rodiny Chrčekovcov. Vpravo povedľa cesty sa lenivo vlečie riečka Bosut. Kedysi vraj pekná čistá, zdieľa osud sestričiek, ktoré človek nijako nešanuje. Povedali sme si, že po roku sa sem vrátime s cieľom popýtať sa na jej osud.

Pred necelým mesiacom, 21. mája, sme síce vo Višnjićeve boli opäť, ibaže sme sa o Bosut zaujímali z celkom iného dôvodu. Tamojší občania si neboli načisto s tým, či sa voda z neho nedostane do ich príbytkov. Nepanikárili, ale nevylučovali možnosť, že bude, ako nebolo. Keď sme v utorok 20. mája zavolali známemu Adamovi Chrčekovi, povedal síce, že jeho syn Darko je tam, kde stavajú hrádzu, ale nepôsobil vyľakane. V stredu popoludní nás už netrpezlivo čakal na ulici, pri rieke, ktorá medzičasom odniesla lavičky. Predtým na nás zapôsobili ako oáza pokoja.

– Ženy a deti sú v bezpečí, u príbuzných v Šíde. Syn Darko je viac pri násype než doma. Škola je prázdna…

– Ako sa vám vidí; bude plaviť…?

– Pamätám sa aj na vyššiu úroveň Bosutu, v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch, keď sme mali vodu aj vo dvore. Lenže vtedy to bola voda zo snehu, ktorý sa na jar stopil; pribúdala pomaly, takže veľkú časť pôda vpila. Mal som približne osemnásť, keď sme boli robiť násyp pri Jamene, aj u nás bola vysoká voda. V našej studni vtedy bolo osem radov tehál suchých, teraz je suchých podstatne viac. Lenže sa voda zo Sávy valí mimo koryta, a to väčšou rýchlosťou a vo väčšom množstve…

Kým sme chvíľu postáli na ulici, zhŕklo sa ešte zopár ľudí, pravdaže,  prevažne Chrčekovcov. Vozovkou zopár traktorov s ládami, v ktorých kvičali ošípané, smerovalo von z dediny.

– Neviem, čo robiť; mám sviňu, váži vyše tristo kilov… V centre dediny vraj ošípané kupujú, ale peniaze sľubujú iba o desať dní. Mám aj zopár oviec a kozičiek, sliepky a kŕmniky; no nejdem s nimi nikam. Verím, že sa to dobre skončí…

Ukázalo sa, že Adam Chrček uvažoval správne. Dedina zostala „suchá“ na rozdiel od mnohých rolí, ktoré navštívila podzemná voda. Chceme veriť, že pri budúcej návšteve konečne budeme hovoriť o Bosute z hľadiska výhľadov na prinavrátenie niekdajšieho lesku tejto tichej rieky.

Juraj Bartoš