Kľúč do sveta

Uvedený názov si nemohol nevšimnúť návštevník belehradského knižného veľtrhu, ktorý čo len časť vlastnej pozornosti venoval výstavnému stánku slovenských kníhkupcov a vydavateľov. Ten názov totiž zdobil obálky početných slovníkov a iných populárnych publikácií známeho bratislavského alebo skôr petržalského vydavateľstva: učebníc angličtiny, taliančiny, nemčiny…, iných jazykových pomôcok.

–  Skadiaľ tá orientácia práve na takýto druh literatúry? – bola prvá otázka prvej osobnosti vydavateľstva pánovi Vojtechovi Mikulovi.

– Zrodila sa ešte v roku 1992, teda pred vyše dvoma desaťročiami, keď som ako kníhkupec zistil, že nám chýbajú slovníky. Vtedy bola veľmi slabá zásoba u nás, zaoberalo sa tým hlavne štátne vydavateľstvo, ktoré vydávalo slovníkovú tvorbu, no na všetko nestačilo, takže som sa na to sám dal.

– Zrejme ste začali od svetových jazykov…

– Najprv som vydal nemecký slovník, potom francúzsky slovník, potom nasledovali mnohé iné. Dnes máme okolo sto titulov, ktoré sme vydali, a príznačnosťou je, že všetky sa museli prácne vyrobiť. Robíme to vo svojom rodinnom kolektíve: syn mi to zalamuje, jeho manželka je vyštudovaná slovenčinárka a kontroluje slovenčinu, kým autori kontrolujú cudzie jazyky. Všetky tie opravy, úpravy, korektúry robím ja, tiež samotný obchod. Takže titulov sme vydali ozaj veľa a jazykov máme zastúpených takmer dvadsať, presnejšie osemnásť.

– Je tu slovník chorvátčina. Plánujete i srbčinu?

– Nielen plánujeme, ale skutočne by som to veľmi rád vydal. No najťažšie je nájsť autora, o čo sa už dlhšie snažím. Máme spracovaný slovenský manuál, takže to vlastne treba preložiť, upraviť na reálie domáce, aby sadli na tú krajinu. Bol som tu pred dvoma rokmi a prišiel som zase, aby som sa nakontaktoval na niekoho, kto mi v tom pomôže.

– O slovníkoch sa hovorí i to, že môžu byť zaujímavejším čítaním než detektívka. Súhlasíte s tým?

– Plne. Keď sa ľudia pozerajú na to tak odbornejšie a hľadajú chyby, vždy sa v slovníku nájde nejaká. Veľmi ťažké je urobiť ich bezchybne. To sa vlastne ani nedá, lebo dakedy zaúraduje tá transkripcia, prepis z cudzieho jazyka, ktorá je často veľmi náročná, inokedy zmeny v jazyku a v reáliách, tretíkrát tlačiarenská chyba. Ale je to robota veľmi pekná. Keď sme robili španielsky slovník, tak známy profesor, najlepší hispanista v strednej Európe Ladislav Trup, vsúval doňho príslovia a porekadlá, z ktorých som sa naučil aj také veci, o ktorých som ani nevedel, že na Slovensku existujú. Napríklad prirovnania, aké tam dokázal uviesť. Čiže i slovníkmi sa jazyky obohacujú, a to je na tom zaujímavé a vzácne.

– Stačíte sledovať aj nové trendy, ktoré prináša globalizácia, ako je napríklad prienik angličtiny…

– Veľmi veľa sa jazyky obmieňajú v tom, že preberajú, hlavne z angličtiny, veľa slov. Je fakt, že kedysi som robil tie slovníky tak, že som robil dotlače. Dnes musíme pozorne sledovať veľmi dynamický vývoj jazykov, čo si možno všimnúť zvlášť pri nových technológiách. Teda nejdeme na dotlač, ale na nové vydania, ktorými sa snažíme zachytiť všetky podstatnejšie jazykové  zmeny.

– A na záver, ako vám je u nás, v Belehrade?

– Cítim sa tu veľmi dobre. Naposledy, keď som tu bol, nemal som čas pozrieť si mesto, preto sa teraz usilujem čosi z toho nahradiť. Boli sme včera v takej peknej starej mestskej štvrti na večeri. Samozrejme, voľné chvíle využívam i na dôkladnejšiu prechádzku mestom.

Oto Filip