Medzi Srbskom a Slovenskom to v energetike žije

NAŠE INTERVIEW: TOMÁŠ MALATINSKÝ, MINISTER HOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Ak január skutočne robí rok, tak ako ráno zväčša robí deň, tak by ten v oblasti celkových srbsko-slovenských, zvlášť ekonomických vzťahov, mal byť priam netradične úspešný. V poslednom januárovom týždni navštívil nás predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico, päť dní po ňom aj minister hospodárstva Tomáš Malatinský. Minister Malatinský predtým v Belehrade pobudol nie tak dávno, v júni, keď spolupredsedal zmiešanej komisii dvoch štátov. Dva dni pred koncom januára 2014 s našou ministerkou energetiky Zoranou Mihajlovićovou účinkoval v práci medzinárodnej konferencie, ktorou sa skončil európsky twinningový projekt Budovanie kapacít Agentúry pre energetiku Republiky Srbska (AERS). Na úvod exkluzívneho rozhovoru pre Hlas ľudu nemohla nepadnúť otázka týkajúca sa bilaterálnej spolupráce.

– Súhlasíte s názorom, že jednou z oblastí, o ktorú sa opiera celková slovensko-srbská hospodárska spolupráca, je práve energetika?

– Samozrejme, že tá spolupráca medzi Srbskom a Slovenskom je opretá o spoluprácu v  energetike. Je tu mnoho projektov z tohto pohľadu, kde sa angažujú slovenskí podnikatelia, najmä teda naši podnikatelia v energetike. Môžeme spomenúť projekt v Novom Sade, kde sa očakáva výstavba väčšieho zdroja, na ktorom sa zúčastňujú slovenské spoločnosti. Tento proces vyzerá, že by mohol byť úspešný, aj keď dnes naplánovať nový zdroj v energetike je všeobecne problém, pretože vstupné údaje sa veľmi menia. Do tohto projektu musí byť ešte zapojené mesto z hľadiska odberu tepla a podobne. Tieto veci sú turbulentné, takže ekonomika projektu je pestovaná dosť vážne. Samozrejme, máme i ďalšie úspešné projekty, ktoré by každú chvíľu mali byť spustené. To sú fotovoltaické elektrárne, potom je tu i ambícia spustiť niekoľko vodných elektrární. O malé vodné elektrárne sa taktiež uchádzajú slovenské firmy.

– Nie tak dávno sa skloňovala otázka výstavby jedného z regionálnych plynovodov u nás?

– Je tu problém plynovodného prepojenia, ktoré je ambíciou konzorcia, v ktorom sú aj slovenské firmy, aby sa úspešne do toho zapojili. Práve dnes sme sa dozvedeli, že sú problémy s financovaním tohto projektu. Tam sa investor nevie posunúť ďalej, pretože urobil na financovanie tender, ktorý bol relatívne neúspešný, lebo nepokryl všetky potrebné náklady, ktoré sú s tým súvisiace. No ale azda nič menej dôležité sú ešte ďalšie drobné projekty, ktoré prebiehajú, jedny reálnejšie, iné menej reálne. Celkovo ale môžeme povedať, že medzi Slovenskom a Srbskom to v energetike žije.

– Tu zrejme máte na mysli i twinningový projekt…

– O tom, že to žije, je aj veľká spolupráca, aj toto podujatie, ukončenie jednej etapy spolupráce medzi srbským energetickým regulátorom a naším Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, kde sa zapojilo aj naše ministerstvo, najmä v príprave energetického balíčka, energetickej legislatívy. Tam my máme už svoje skúsenosti: jednak sme to už prijali, jednak sú príslušné zákony u nás platné a bežia. Skúsenosťami z tohto celého procesu sme pomohli srbskej strane. Musím povedať, že pani ministerka Mihajlovićová ocenila, že to bola jedna z úloh, z našej medzivládnej komisie, ktorú sme mali vlani v júni v Belehrade; takže táto úloha je splnená. Spolupráca bude určite čulá, lebo medzivládna komisia by mala byť tentoraz v Bratislave, orientačne v lete. Samozrejme, prispôsobíme sa trochu novým okolnostiam. Viete, že keď sme to plánovali, tak voľby nemali byť, teraz voľby sú. Tak to je proste politický život. Kvôli tomu možno budú aj nejaké posuny v tých termínoch, no zatiaľ to plánujeme na leto.

– Rok sa síce len začal, ale ako vidíte slovenské hospodárstvo v ňom?

– Slovenské hospodárstvo tohto roku je mierne optimistickejšie ako v roku minulom. Rok minulý mal aspoň v prvej polovici až v prvých troch štvrtinách celkom spomaľujúci charakter. Až v závere roka sa zaznamenali určité pozitívne posuny. Dá sa povedať a teda sa nádejame, že je to trend, ktorý sa podarí udržať aj v roku 2014. V priemyselnej výrobe, a to sa vlastne priamo odzrkadľuje aj v určitých percentách zamestnanosti, sme veľmi závislí od hospodárskej nálady, aká je v celej Európskej únii. My môžeme povedať, že nám stúpa export, ale ten export, samozrejme, stúpa do krajín Európskej únie. Sme na historicky najvyšších číslach. To znamená, že tie investície, ktoré sa urobili, sú dnes v relatívnej konjunktúre, čo vlastne dáva nádej, že slovenské hospodárstvo bude úspešné. Samozrejme, imúnni proti nejakým šokom nie sme: keď sa Európska únia dostane do problémov ako celok, tak sa ani Slovensko tomu nevyhne.

– Ešte na záver: ktoré sú konkrétne európske skúsenosti, ktoré Slovensko môže odporúčať Srbsku? Premiér Fico hovoril pri nedávnej návšteve, že sa ani Bratislava nevyhla chybám v prístupovom procese…

– Samozrejme, tie chyby sú napríklad aj v prijímaní európskej legislatívy. Pri prijímaní nejakých názorov z EÚ by si Srbsko malo ochrániť svoje národno-štátne záujmy. Keď ide o celý proces – povedzme privatizácie – Srbsko by zo Slovenska mohlo získať rôzne skúsenosti, pretože sme my infraštruktúrny sektor, ako je napríklad energetika, plynárenstvo, privatizovali dávno a máme už desaťročnú skúsenosť v tom. Dnes sme na tom tak, že investori odchádzajú. Máme urobené zmluvy, ktoré nás aplikáciou energetického balíčka dostali do niektorých situácií, ktoré nám nevyhovujú: Slovensko je odrezané od niektorých národných alebo energeticko-strategických dohôd, ako je napríklad dlhodobá cena plynu. Keď povedzme príde k privatizácii tejto oblasti u vás alebo k povoleniu vstupu investorov do vašich energetických podnikov, možno by štát mal nechať na to nejaký vplyv. To sú len niektoré z tých skúseností. A bude aj iných problémov, ktoré pred Srbskom stoja a bude ich musieť riešiť…

Oto Filip