Medzi svojimi

Keď si do dovolenkovej batožiny zabalíte aj pozdravy, tak sa ich sluší odovzdať. Nakoniec pri ich doručení najväčšmi obohatíte seba. Nielen tým, že pozdravmi spájate dvoch ľudí, ktorí sa už poznajú a na seba mysleli, ale i tým, že uvidíte niečo nové v destinácii, kam cestujete. Najmä však tým, že sami získate nové známosti. A pritom sa môžete milo prekvapiť, ako vás srdečne privítali, ako svojich, bez ohľadu na to, že sa prvýkrát stretáte.

Poďme však k veci konkrétnejšie. Dva pozdravy do Košíc, na dve rôzne adresy, poslali dve osoby. Prvý patril Jurajovi Barlovi, riaditeľovi Súkromného etnografického múzea Humno. Keď počul, že pozdrav prinášame z Vojvodiny, z Kysáča, od predsedníčky Spolku kysáčskych žien Ľudmily Berediovej-Stupavskej, hneď sme boli ako svoji. Pán Barla sa priznal, že má rád Vojvodinčanov, že chodieva na Slávnosti do Petrovca, kde ho v rodine Pálenkášovej vždy srdečne privítajú a uhostia. Len čo sa spamätal z pozdravu, poháriky na prípitok a privítanie boli naliate. Nasledovalo pozvanie na guláš, aby sa potom už valil prúd slov o Kysáči, Petrovci, Vojvodinčanoch, ktorých Košičan Barla má blízko pri srdci. Ochotne núka aj ubytovanie, veď má veľký byt, aj akúkoľvek pomoc, ak je potrebná. V Košiciach má veľa známych, aj tí pomôžu. A akoby ich nemal, keď je v múzeu, ktorého je riaditeľom a majiteľom, každodenne rušno a navštevuje ho veľa ľudí. Ponúkajú tam okrem obchôdzky skutočne bohatých exponátov i usporiadanie rodinných osláv, svadieb, promócií, svätých prijímaní, krstín, posedení, stretnutí, prednášok, školení… A raz mesačne organizujú aj večer ľudovej kultúry, kde je podmienkou, aby všetci zúčastnení prišli v kroji. Počas večera sa v programe prezentujú rôzne folklórne skupiny a súbory, ako aj ľudoví umelci. Pre tamojších a zahraničných hostí je možné v priestoroch múzea predvádzať rôzne zvyky v autentickom oblečení. Súčasťou môže byť aj ochutnávka jedál a nápojov. Čo sa týka muzeálnych exponátov, sú skutočne pútavé: s radosťou ich obzeráme. Nachádzame tu výrobné techniky a technológie, spôsoby obživy, stravovania, bývania, odevnú kultúru a ľudovú výtvarnú kultúru obyvateľov východného Slovenska. Skoro všetky veci i poznáme, veď sa používali aj u nás v minulosti. Pán Barla všetko rád ukazuje, a pritom mu nedajú pokoja myšlienky na Vojvodinu. Odovzdáva spätné pozdravy. Balíme si ich späť do kufra. K spiatočnému pozdravu pribúda ďalší, od Andrey Urbanovej, majiteľky košickej cukrárne, kaviarne a zmrzlinárne Urban-Café, ktorej sme odovzdali ten druhý pozdrav, od kolegu Ota Filipa.

Spomeňme, že sa zoznámili na májovom Novosadskom veľtrhu, kde sa  táto Košičanka predstavila svojimi sladkými výrobkami. O tom, čo vtedy hovorila nášmu novinárovi, sa na tvári miesta presviedčame. V jej cukrárni je skutočná pastva pre oči. Nielen keď ide o mnohoraké sladké pokušenia, ale aj keď ide o veľmi vkusne zriadené miestnosti,  s nezvyčajným ovzduším, poznačeným krásne i neobyčajne podávanými objednávkami. Labužník sladkostí skutočne nevie, kam skôr pozerať a čo si vybrať? Či zákusky a torty, pravú čokoládu a vanilku, vyrobené podľa pravých a originálnych receptúr, alebo niečo z dezertov? Majiteľka hovorí, že v letnom období majú okrem toho zmrzlinu s kúskami ovocia a zmrzlinové poháre. Aké šťastie, že nie je leto! V cukrárni nikdy nechýbajú ani káva, čaje a iné nápoje, tiež pravé Belgické wafle, netradičná a neštandardná novinka.

Návšteve a pozdravom z Vojvodiny sa Andrea Urbanová potešila rovnako tak ako pán Barla. Veď má v našich krážoch i rodinné korene. Jej otec prišiel na Slovensko z Vojvodiny ako ročné dieťa a jeho mamka mala dievčenské priezvisko Kováčiková. Od starkej sa Andrea už ako dieťa zaúčala do pečenia chutných koláčov, najmä z kysnutého cesta. Na to sa nezabúda. Preto nás Andrea na chvíľu opúšťa, aby sa onedlho vrátila s nevšednými čokoládovými darčekmi pre starých i nových známych z otcovej pravlasti. Dojaté z úprimného privítania i pohostenia pozývame ju, aby znovu prišla medzi nás.

Nakoniec sa pozdravy, ktoré bolo treba odovzdať, zmenili na milý pracovný záväzok. Veď novinári ani na dovolenke nemôžu celkom odpratať pero. Zvlášť keď pritom zažijú okamihy, na ktoré sa tak ľahko, vlastne nikdy nezabúda.

E. Š.