O zvuku kanadského bandu Coney Hatch z prvej polovice 80. rokov by sa všeobecne mohlo povedať, že charakteristickým „tvrdým“ a zároveň melodickým hard’n’heavy prejavom pripomína niektoré staršie platne Whitesnake. Zasvätenejší fanúšikovia hardrocku by však Coney Hatch asi skôr porovnali s ich spoluobčanmi April Wine – najmä preto, že spevák a gitarista Carl Dixon bol v priebehu svojej kariéry členom obidvoch týchto kanadských skupín. Coney Hatch však nedosiahli celosvetovú slávu, ale si predsa zabezpečili nesporné miesto v hardrockových encyklopédiách.
Skupinu roku 1980 v Toronte založili basgitarista Andy Curran a bubeník Dave Ketchum. Pomenovanie Coney Hatch prevzali z názvu známej londýnskej psychiatrickej liečebne (pracovala v období 1849 – 1993). Prvý rok sa v bande vystriedali viacerí gitaristi, až kým sa neustálila gitarová dvojica Carl Dixon – Steve Shelski. Neúnavným koncertovaním skupina získala pozornosť torontského vydavateľstva Anthem Records, ktoré vtedy už vo svojom katalógu malo známejšie mená, akými boli Rush alebo Max Webster. Debutový album Coney Hatch vyšiel počas leta 1982 a ponúkol kvalitne produkované melodické hardrockové skladby s prímesou metalového zvuku, čoho príkladom je úvodná pieseň Devil’s Deck.
Na druhom albume Kanaďania spolupracovali so známym britským zvukovým producentom Maxom Normanom, ktorý vtedy napr. mal za sebou skúsenosti s nahrávaním prvých dvoch platní Ozzyho Osbourna. Výsledkom bol album Outa Hand (1983), na ktorom Coney Hatch pokračovali s tou istou hudobnou formulou, ktorú zakreslili na debute. A koncertnú reputáciu si upevnili vystupujúc spolu so skupinou Iron Maiden v časti ich veľkého turné World Piece Tour.
Tretí album Friction (1985) ponúkol už trochu jemnejší zvuk a niekoľko ďalších hitov, avšak vydavateľstvo Anthem sa z určitých príčin rozhodlo skončiť spoluprácu so skupinou. Po určitom čase z bandu odišiel Carl Dixon a na mieste speváka v Coney Hatch v kratšom období bol James LaBrie (neskoršie známy ako frontman americkej progressive metal formácie Dream Theater). Bez podpory vydavateľstva toto zloženie však nefungovalo dlho a skupina sa rozišla roku 1986. Výberová kompilácia Best of Three vyšla roku 1992.
Po zotavení sa Carla Dixona z vážnej automobilovej nehody Coney Hatch sa znovu dali dokopy v pôvodnom zložení a nahrali album Four (uverejnený roku 2013 v talianskom vydavateľstve Frontiers Music), z ktorého vynikol singel Blown Away. Skupina funguje a občas koncertuje až dodnes.
Od 12. do 14. septembra v Temeríne prebieha 2. filmový festival, počas ktorého budú premietané aktuálne regionálne filmy a v rámci programu sú aj sprievodné podujatia v podobe výstavy filmových plagátov, hudobného koncertu a výtvarnej dielne...
Čítaj viacDetailsMária Kneževićová a Ladislav Čáni (foto: ÚKVS) Včera bola v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov otvorená výstava kresieb Stopa Michala Kiráľa, ktorou si ÚKVS pripomenul 70. výročie narodenia a 30. výročie predčasného odchodu výtvarného umelca,...
Čítaj viacDetailsVo štvrtok 11. septembra predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Viera Krstovská navštívila spolu so svojimi spolupracovníkmi žiakov prvého ročníka Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. Žiakom aj profesorom popriala veľa úspechov...
Čítaj viacDetailsKnižnica Štefana Homolu v tomto školskom roku už tradične vypisuje literárno-výtvarný a fotosúbeh. Všeobecnou témou tohtoročného súbehu je Ukáž, čo vieš?. Na výtvarný súbeh sa svojimi ilustráciami môžu prihlásiť deti z materských...
Čítaj viacDetails
