O zvuku kanadského bandu Coney Hatch z prvej polovice 80. rokov by sa všeobecne mohlo povedať, že charakteristickým „tvrdým“ a zároveň melodickým hard’n’heavy prejavom pripomína niektoré staršie platne Whitesnake. Zasvätenejší fanúšikovia hardrocku by však Coney Hatch asi skôr porovnali s ich spoluobčanmi April Wine – najmä preto, že spevák a gitarista Carl Dixon bol v priebehu svojej kariéry členom obidvoch týchto kanadských skupín. Coney Hatch však nedosiahli celosvetovú slávu, ale si predsa zabezpečili nesporné miesto v hardrockových encyklopédiách.
Skupinu roku 1980 v Toronte založili basgitarista Andy Curran a bubeník Dave Ketchum. Pomenovanie Coney Hatch prevzali z názvu známej londýnskej psychiatrickej liečebne (pracovala v období 1849 – 1993). Prvý rok sa v bande vystriedali viacerí gitaristi, až kým sa neustálila gitarová dvojica Carl Dixon – Steve Shelski. Neúnavným koncertovaním skupina získala pozornosť torontského vydavateľstva Anthem Records, ktoré vtedy už vo svojom katalógu malo známejšie mená, akými boli Rush alebo Max Webster. Debutový album Coney Hatch vyšiel počas leta 1982 a ponúkol kvalitne produkované melodické hardrockové skladby s prímesou metalového zvuku, čoho príkladom je úvodná pieseň Devil’s Deck.
Na druhom albume Kanaďania spolupracovali so známym britským zvukovým producentom Maxom Normanom, ktorý vtedy napr. mal za sebou skúsenosti s nahrávaním prvých dvoch platní Ozzyho Osbourna. Výsledkom bol album Outa Hand (1983), na ktorom Coney Hatch pokračovali s tou istou hudobnou formulou, ktorú zakreslili na debute. A koncertnú reputáciu si upevnili vystupujúc spolu so skupinou Iron Maiden v časti ich veľkého turné World Piece Tour.
Tretí album Friction (1985) ponúkol už trochu jemnejší zvuk a niekoľko ďalších hitov, avšak vydavateľstvo Anthem sa z určitých príčin rozhodlo skončiť spoluprácu so skupinou. Po určitom čase z bandu odišiel Carl Dixon a na mieste speváka v Coney Hatch v kratšom období bol James LaBrie (neskoršie známy ako frontman americkej progressive metal formácie Dream Theater). Bez podpory vydavateľstva toto zloženie však nefungovalo dlho a skupina sa rozišla roku 1986. Výberová kompilácia Best of Three vyšla roku 1992.
Po zotavení sa Carla Dixona z vážnej automobilovej nehody Coney Hatch sa znovu dali dokopy v pôvodnom zložení a nahrali album Four (uverejnený roku 2013 v talianskom vydavateľstve Frontiers Music), z ktorého vynikol singel Blown Away. Skupina funguje a občas koncertuje až dodnes.
Milovníci divadla v Kovačici si 26. marca prišli na svoje, keďže do miestneho Domu kultúry zavítali členovia Potulného divadla J+T z Medzibrodu. Divadelníci predviedli inscenáciu Táračky alebo veselé výlevy z histórie Slovenska....
Čítaj viacDetailsDnes v predpoludňajších hodinách členovia Divadelného krúžku staropazovskej ZŠ hrdinu Janka Čmelíka mali úspešnú premiéru v divadelnej sále. Na novú divadelnú sezónu pripravili divadelné predstavenie Kto ukradol mesiac?, podľa námetu staršej poľskej rozprávky, ktorá...
Čítaj viacDetailsV Kovačici včera prebiehala oblastná súťaž zo slovenčiny, na ktorej si svoje vedomosti preverili žiaci z Aradáča, Jánošíka, Kovačice a Padiny. Pred samotnou súťažou odznel uvítací program, v ktorom báseň zarecitovala Melánia...
Čítaj viacDetailsVčera večer mali milovníci divadla príležitosť pozrieť si predstavenie Poltron v réžii Miloša Jagodića a v podaní Divadla Milivoja Živanovića pri Stredisku pre kultúru Požarevac. Adaptáciu kultového textu Sinišu Pavića pripravila Nataša Ilićová. Táto nadčasová...
Čítaj viacDetails
