O zvuku kanadského bandu Coney Hatch z prvej polovice 80. rokov by sa všeobecne mohlo povedať, že charakteristickým „tvrdým“ a zároveň melodickým hard’n’heavy prejavom pripomína niektoré staršie platne Whitesnake. Zasvätenejší fanúšikovia hardrocku by však Coney Hatch asi skôr porovnali s ich spoluobčanmi April Wine – najmä preto, že spevák a gitarista Carl Dixon bol v priebehu svojej kariéry členom obidvoch týchto kanadských skupín. Coney Hatch však nedosiahli celosvetovú slávu, ale si predsa zabezpečili nesporné miesto v hardrockových encyklopédiách.
Skupinu roku 1980 v Toronte založili basgitarista Andy Curran a bubeník Dave Ketchum. Pomenovanie Coney Hatch prevzali z názvu známej londýnskej psychiatrickej liečebne (pracovala v období 1849 – 1993). Prvý rok sa v bande vystriedali viacerí gitaristi, až kým sa neustálila gitarová dvojica Carl Dixon – Steve Shelski. Neúnavným koncertovaním skupina získala pozornosť torontského vydavateľstva Anthem Records, ktoré vtedy už vo svojom katalógu malo známejšie mená, akými boli Rush alebo Max Webster. Debutový album Coney Hatch vyšiel počas leta 1982 a ponúkol kvalitne produkované melodické hardrockové skladby s prímesou metalového zvuku, čoho príkladom je úvodná pieseň Devil’s Deck.
Na druhom albume Kanaďania spolupracovali so známym britským zvukovým producentom Maxom Normanom, ktorý vtedy napr. mal za sebou skúsenosti s nahrávaním prvých dvoch platní Ozzyho Osbourna. Výsledkom bol album Outa Hand (1983), na ktorom Coney Hatch pokračovali s tou istou hudobnou formulou, ktorú zakreslili na debute. A koncertnú reputáciu si upevnili vystupujúc spolu so skupinou Iron Maiden v časti ich veľkého turné World Piece Tour.
Tretí album Friction (1985) ponúkol už trochu jemnejší zvuk a niekoľko ďalších hitov, avšak vydavateľstvo Anthem sa z určitých príčin rozhodlo skončiť spoluprácu so skupinou. Po určitom čase z bandu odišiel Carl Dixon a na mieste speváka v Coney Hatch v kratšom období bol James LaBrie (neskoršie známy ako frontman americkej progressive metal formácie Dream Theater). Bez podpory vydavateľstva toto zloženie však nefungovalo dlho a skupina sa rozišla roku 1986. Výberová kompilácia Best of Three vyšla roku 1992.
Po zotavení sa Carla Dixona z vážnej automobilovej nehody Coney Hatch sa znovu dali dokopy v pôvodnom zložení a nahrali album Four (uverejnený roku 2013 v talianskom vydavateľstve Frontiers Music), z ktorého vynikol singel Blown Away. Skupina funguje a občas koncertuje až dodnes.
Od 10. do 19. augusta na Mýte pod Ďumbierom, na Slovensku, prebiehal tábor pod názvom Učíme sa o Slovensku po slovensky pre zahraničných Slovákov v organizácii Metodického centra Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Našu...
Čítaj viacDetailsVčera večer v Kovačici galavečerom vyvrcholil 15. ročník seminára Píšeš? Píšem!, ktorý sa tento rok niesol pod názvom (Ne)viditeľní, za účasti 95 frekventantov. Lektori tohtoročných dielní Na záverečnom galavečere okrem odovzdávania ďakovných...
Čítaj viacDetailsOd 9. do 18. augusta žiaci generácie z našich škôl pobudli na tábore Krajanské leto 2 v Tatranských Matliaroch na Slovensku. Úhrnne sa ho zúčastnilo 12 odmenených žiakov zo súťaží a žiakov generácie z Kovačice, Kulpína, Lalite,...
Čítaj viacDetailsUstanovizeň pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne centrum Kysáč pozýva všetky divadelné kolektívy na 23. ročník Festivalu Zuzany Kardelisovej. Podujatie sa uskutoční v dňoch od 2. do 4. októbra 2026 v Kysáči. Záujemcovia...
Čítaj viacDetails
