Ministerstvo pre ľudské a menšinové práva ozaj potrebujeme

21.apr 2016

Ministerstvo pre ľudské a menšinové práva ozaj potrebujeme

Z okrúhleho stola v Novom Sade

Z okrúhleho stola v Novom Sade

Keď to za aspoň desaťnásobne prevyšuje možné proti, jasné je, že ide o iniciatívu, nad ktorou netreba len uvažovať a lamentovať, ale aj rýchlo konať. Tým skôr, že je oblasť uplatnenia a ochrany ľudských a menšinových práv ozajstným testom spoločenskej vyspelosti, ktorá by nemala byť závislá na tempe a povahe práve dujúcich politických vetrov.

Viaceré za, keď ide o spomínané ministerstvo, jeho obnovenie, alebo o iniciatívu k jeho opätovnému založeniu, ozrejmili včera za okrúhlym stolom, prebiehajúcim v Novosadskej novinárskej škole, Goran Bašić v mene Strediska pre výskum etnicít, niekdajší pokrajinský ombudsman Petar Teofilović, ako aj Nataša Miljkovićová, tiež zo Strediska pre výskum etnicít.

Ide v prvom rade o umožnenie oveľa kvalitnejšieho zaoberania sa touto citlivou oblasťou, o špecializovaný prístup, o naplnenie slova a ducha príslušných zákonov a medzinárodných dokumentov, o to, aby  sa potrebná energia, kádre a prostriedky koncentrovali na jednom mieste, o zdolávanie úloh z prístupového procesu, týkajúcich sa kapitoly 23, slovom – o adekvátnu realizáciu, ale aj ochranu a zveľadenia spomínaných práv. Ohrozené sú oveľa viac v praxi, než normatívne, v mnohých sférach, od  menšinovej, po sociálno-ekonomickú.

Goran Bašić: očakávam nielen podpory iniciatívy, ale aj iné

Goran Bašić: očakávam nielen podpory iniciatívy, ale aj iné

Keď ide o prípadné nie, tak sú tu len dva dôvody. Prvým je znepokojenie nad  rozbujnením tzv. štátneho aparátu. Je v zásade neopodstatnené, keďže sa ukázalo, že viac adries na ktorých sa riešia otázky  spomínaných práv, znamená aj viac prostriedkov, než keby všetko bolo skoncentrované na tej jednej, základnej.

Druhou sú poznámky, tak tie z  kruhov domácich, no aj z kruhov medzinárodných, ktoré nevidia alebo nedovidia význam tých práv a z toho pádu neprejavujú dostatok senzibility pre ne. Viacerí účastníci rozpravy podčiarkli nutnosť omnoho lepšej budúcej spolupráce  trojlístku, v ktorom sú štátne orgány, civilný úsek  a nezávislé inštitúcie.

V prvom rade za účelom odstránenia konštatácií, ako sú tie, že  stav ľudských práv u nás znepokojuje, alebo, že vystavajú účinne reakcie príslušných štátnych orgánov v tejto oblasti. Otázkam spoločenskej transformácie a integrácie, ako aj inštitucionálnej pozornosti všetkým trom korpusov práv sa treba venovať oveľa viacej ako doteraz. Lebo  to umožní želaný smer pohybu vpred.

                                                                              Oto Filip

 

O. FILIP
O. FILIP

OTO FILIP (1954) Ako novinár začal pôsobiť v týždenníku Glas Podrinja v Šabci, po štúdiách kratší čas pobudol v Dnevniku – Nový Sad, skadiaľ onedlho prestúpil do Hlasu ľudu. V októbri 1979 začínal ako praktikant, aby sa o pár rokov stal redaktorom zahraničnej rubriky, potom zástupcom šéfredaktora, a v poslednom desaťročí 20. storočia i šéfredaktorom Hlasu ľudu. V rokoch 1992 – 1993 bol aj úradujúcim riaditeľom NVU Hlas ľudu. V súčasnosti pôsobí ako redaktor, venujúci sa vojvodinským a celoštátnym spoločenským, politickým, hospodárskym, ekologickým, poľnohospodárskym a iným témam. Zároveň je redaktorom magazínovej prílohy Mozaika pri zrode ktorej v roku 1999 i stál. Kontakt:filip@hl.rs