Na prezidentskej úrovni
SEDEM DNÍ
Okrem širokej palety politických tém a významných politických či iných problémov občania sú nútení sústavne sa zaoberať verejnými prejavmi rozdielnych stanovísk najvyšších štátnych funkcionárov. Najnovšou ukážkou takých nediplomatických manierov je nedávne reagovanie prezidenta Nikolića na návštevu zo susedného Chorvátska. Chorvátsky premiér Milanović pricestoval do Belehradu, aby sa s premiérom Dačićom pokúsili obnoviť vzťahy medzi dvoma krajinami, od ktorých – ako sa zdôrazňuje – závisí stabilita celého regiónu. Milanović stretnutie nazval „resetovaním vzťahov“ Belehradu a Záhrebu a návštevu pokusom zistiť, „či by sa nedalo lepšie“. Minulosť nemôžeme zmeniť, ale môžeme vplývať na budúcnosť, povedal Dačić.
Pokiaľ sa premiéri oboch susedných krajín snažili odmraziť vzťahy, ktoré v posledných mesiacoch zamrzli na kosť, prezidenta trápili iné starosti. Tak si na tlačovke pre zahraničných novinárov otvoril srdce. Nebolo mu totiž jasné, prečo do Belehradu prišiel najprv premiér Milanović, a nie prezident Josipović. Potom si položil otázku, či je návšteva zo Záhrebu úprimná, alebo je len v záujme blížiaceho sa vstupu Chorvátska do EÚ. A ešte zdôraznil svoju ochotu stretnúť sa s prezidentom Josipovićom, ako aj s inými regionálnymi štátnikmi.
Niektoré vyhlásenia prezidenta Nikolića v prvých mesiacoch po nástupe do funkcie sa mohli pripísať nedostatočnej skúsenosti v obnášaní najvyššej štátnej funkcie. Hoci ani vtedy nie celkom a nie bez riadnej dávky pochopenia a dobromyseľnosti. Neskoršie prestrelky už všetci bez rozdielu mohli pripísať len nedostatku diplomatického umenia, bez ktorého politika jednoducho nefunguje. Ani politik nedosahuje výsledky.
Samozrejme, že nezhody na najvyššej úrovni, medzi prezidentom a premiérom zvlášť, podnietili analytikov k lúšteniu hádanky, čo sa za tým skrýva. Ozajstný konflikt, hlboko rozdielne názory, alebo len obyčajná nemotornosť a žiarlivosť? Niektorí dokonca mienia, že nejde o nič z toho a vlastne o nič podstatné, takže veci netreba zbytočne dramatizovať. Iní zasa napätie vo vzťahoch premiéra a prezidenta považujú za vítané, ako nejaký korektor, ktorý prispeje k zachovaniu správneho smeru. Vysvetlení je viac ako dosť, ale málo takých, ktoré by objasnili, ako takto vzniknutú škodu zmenšiť na najmenšiu možnú mieru, prípadne celkom sa jej vyhnúť. Zvlášť v krajine, v ktorej ultrapravičiari zverejňujú zoznamy nespôsobilých médií, mimovládnych organizácií a jednotlivcov, pália vojvodinskú zástavu a vytvárajú atmosféru linču bez toho, aby štátne orgány rýchlo a účinne reagovali, čiže aby robili svoju robotu.
Na štvrtom bruselskom stretnutí sa znovu ukázalo, že dialóg Belehradu a Prištiny sa navrstvuje a rozvíja. Počas rokovania premiérov Dačića a Tačiho za prítomnosti vysokej predstaviteľky EÚ Ashtonovej sa po prvý raz otvorila otázka severného Kosova. Ako osobitný bod. Na predchádzajúcich troch stretnutiach sa síce hovorilo o jednotlivých problémoch, ktoré súvisia so severom Kosova, kým na nedávnom januárovom stretnutí sa tejto téme venoval osobitný bod rokovacieho programu.
Nedlho potom sa riešila aj „typická balkánska dráma“ okolo nelegálneho pomníka bojovníkom OVPBM v centre Preševa, o ktorom sa už dlhšie hovorilo. – Ide o typickú balkánsku drámu, ktorú treba riešiť v súlade s vládou práva a venovať sa významnejším veciam, – vyhlásil v tejto súvislosti zástupca námestníka amerického štátneho tajomníka Philip Riker.
Po určitom období hľadania kompromisného riešenia, pomník odstránili z preševského námestia. Príslušníci žandarmérie pomník v nedeľu ráno pokojne a pozorne zbalili a odviezli do skladu, kde počká ďalšie rozhodnutia. V Preševe občania usporiadali protestné zhromaždenie, na Kosove svoju nespokojnosť prejavili ničením náhrobných kameňov na srbských cintorínoch. V Kosovskej Vitine zbúrali pamätník protifašistickým bojovníkom, ktorí padli v druhej svetovej vojne, čo odsúdili dokonca aj v Prištine.
Na juhu nič nového, povedal by niekto. No niečo je nové, niečo sa zmenilo. Nebyť toho, iste by sa nerobili prípravy na prvé stretnutie na prezidentskej úrovni.
Anna Lazarevićová
