Na SNS iba manifestujeme

Už aj vrabce na streche čvirikajú, pravda, ak sa nerozpŕchli pre neznesiteľné horúčavy, po akých sa v poslednom desaťročí organizujú Slovenské národné slávnosti, že náš národnostný sviatok má dobré finančné zabezpečenie. Ale aj napriek tomu množstvo ochotníkov, aktivistov pôsobiacich v petrovských miestnych spolkoch a združeniach dobrovoľne a bez žiadnej úhrady prikladajú svoje ruky a zručnosti, aby Slávnosti každý rok dopadli čím lepšie a boli čím veľkolepejšie.

 Vlani sme písali, že SNS 2017 prebiehali po neznesiteľných horúčavách. Vysoké teploty bývali aj v minulých rokoch, dokonca aj občasné výdatnejšie dažde, zvlášť vo večerných alebo nočných hodinách, ale také páľavy, aké vládli vlani v prvý augustový víkend, keď sa ortuť v teplomeroch v chládku šplhala na 40. stupienok a na slnku azda aj o polovicu vyššie, sme ešte nezažili. Práve v tom a v takom teplotnom „zahýbeli“ sa našinci, ale aj hostia zo zahraničia, priam hrdinsky vyobliekali do ľudových krojov a vystupovali na improvizovanom javisku na Námestí slobody, či večer na javisku na ihriskách vedľa základnej školy. Uvidíme ako to bude tohto roku, keď sa SNS posunuli na druhý augustový víkend.

Každoročne program SNS je viac než bohatý a zostavený už podľa strnulej a presnej schémy. Čoraz častejšie možno počuť poznámky, že je to najväčším nedostatkom Slávností, že im chybuje inovácia, aby sa nepodobali jedny na druhé ako dvojičky. Organizátori už dlhý rad rokov ponúkajú Slávnosti ako podujatie, na ktorom sa predstavia kultúrne, resp. športové dosahy, stretnú sa známi, priatelia, prídu aj viacerí hostia a domáci žijúci v zahraničí. Ale na strane druhej, aby po Slávnostiach zostalo niečo trvalé, azda už nik z organizátorov si ani netrúfa. Spamätajme sa len na viaceré ročníky SNS, keď sa práve tento sviatok Slovákov využil na to, aby sa založili podujatia, či inštitúcie, na ktoré sme aj dnes právom hrdí a ktoré nám zaručujú obstátie a zachovanie národnej svojbytnosti na tejto vojvodinskej rovine.

Slávnosť, ktorú dnes oslavujeme ako úradný sviatok všetkých Slovákov v našej krajine, vznikol po odlúčení sa regiónu Vojvodina od bývalého štátu Rakúsko-uhorskej monarchie ihneď po ukončení prvej svetovej vojny. SNS vznikli podľa vzoru Martinských augustových slávností, ktoré sa v Turčianskom Svätom Martine konajú ešte od roku 1879. Okrem kultúrnych obsahov organizátori niekdajších SNS sa zakladali aj o národnostné obsahy. Počiny, ktoré sa konali práve počas SNS, potom mali ďalekosiahly dopad na vývin našej menšiny. Už počas prvého ročníka národného snemovania roku 1919 bola otvorená kníhtlačiareň v Petrovci, ktorá dodnes po slovensky vytlačila tisícky kníh, k tomu i rôzne periodiká. Počas 5. SNS v júli 1923 položili základný kameň budovy klenotnice nášho školstva – Slovenského reálneho gymnázia. Roku 1932 počas Slávností založili Maticu slovenskú v Juhoslávii, ktorá potom ešte ráznejšie rozhýbala národnostný život a zapojila sa do organizácie SNS. Po druhej svetovej vojne na 26. alebo na 5. obnovených SNS v auguste 1948 slávnostne otvorili ďalšiu národnostnú inštitúciu. Šlo o Slovenské múzeum, neskoršie pôsobiace ako Národné múzeum v Petrovci. Slávnosti neboli príležitosťou iba stretnúť sa, pohovoriť si, prezentovať dosahy, naobedovať sa, ale aj urobiť niečo užitočné pre našu národnosť.

A ako sme my dnes s touto zložkou národnostného prejavu?