Na tej Detve studňa murovaná…

… pri nej stojí milá uplakaná… spieva sa v piesni, čo sa už 49 rokov nesie nad podpolianskymi vŕškami i dolinkami. Ako oslava leta, folklóru a už vďaka Krajanskej nedeli aj sviatok Slovákov žijúcich v zahraničí. Slávnosť tanca a spevu v podobe ľudových vencov tradícií koná sa každé leto v Detve. Najlepší z najlepších folkloristov schádzajú sa na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou. Tradične obrovský ohlas majú domáce súbory. Uvítací program domáceho regiónu pod titulom Zahrajte mi túto uviedli v piatok 11. júla folklórne súbory Detva a Podpoľanec z Detvy, Hriňovčanz Hriňovej, folklórne skupiny z Dúbrav, Hrochote, Zvolenskej Slatiny a vystúpil aj divadelný súbor Stožkárzo Stožku.

Početné množstvo súborov zo Slovenska dopĺňa originalita slovenských súborov z Vojvodiny. Ani tohto roku to nebolo inak a tri dni 11. – 13. júla sa v detvianskom amfiteátri niesli aj pod znakom tvorivosti folkloristov z Aradáča a Pivnice. Ich prejav zožal veľký úspech a domáci ho považujú za nádherné spestrenie slávností. Predsa len dych cudziny obohacuje každé podujatie. Krajanská nedeľa si píše do zápisníka ročník 41 a titul Daj nám, ženích, daj nám vína…Záštitu nad Krajanskou nedeľou a Dolnozemským dvorom v programe 49. Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve prevzal Miroslav Lajčák, podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Garantom podujatia je Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Za realizáciou uvedenia tohtoročného programu krajanov stojí Vlastimil Fabišik, choreograf a vedúci Folklórneho združenia Púčik z Brna, Česká republika. V programe účinkovali folklórne súbory Šarvanci z Prahy, Česká republika, SKUS bratov Banasovcovz Josipovca, Chorvátsko, Nádeje z Paríža, Francúzsko, Zelený veniec z Ečeru a Rozmarín z Veňarca, Maďarsko, Spiš z Novej Belej, Poľsko, Sálašan z Nadlaku, Rumunsko, V pivnickom poli – SKUSPivnica z Pivnice a Mladosť z Aradáča, Srbsko, spevácka skupina Kmotričky z Brna, Česká republika. Súbory zo Slovenska vďaka úspešnej prezentácii Aradáčanov a Pivničanov vidia, akým smerom sa uberajú tradície slovenského folklóru vo Vojvodine, spoznávajú usilovnosť a zodpovednosť dolnozemského obyvateľstva k národným tradíciám.

Na tohtoročných slávnostiach sa konal aj sviatok pre maškrtníkov. Dolnozemský dvor voňal i dobrotami z Vojvodiny. Priniesol aj ukážky zo života a tradícií krajanov z Chorvátska, Maďarska, Rumunska a Srbska a ich tradičnej kuchyne. Na jarmoku v dolnozemskom duchu ste mohli nájsť všetko a oči by vám jedli celý víkend. Nuž a hlad po domove bol opäť raz zasýtený momentmi tanca a spevu pod Poľanou.

                                                                                                                                                Monika Necpálová