Nadlak – kultúrny model

29.okt 2013

Nadlak – kultúrny model

Pracovné predsedníctvo: generálna tajomníčka DZSČR Bianca Unc, predseda DZSČR a poslanec Adrian Merka, minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák, zástupkyňa generálneho tajomníka Rady Európy Gabriella Battaini-Dragoniová, minister zahraničných vecí Rumunska Titus Corlāţean a primátor Nadlaku Vasile Ciceaca

Pracovné predsedníctvo: generálna tajomníčka DZSČR Bianca Unc, predseda DZSČR a poslanec Adrian Merka, minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák, zástupkyňa generálneho tajomníka Rady Európy Gabriella Battaini-Dragoniová, minister zahraničných vecí Rumunska Titus Corlāţean a primátor Nadlaku Vasile Ciceaca

Z MEDZINÁRODNEJ KONFERENCIE 

Niektoré aspekty viac ako dvestoročného spolunažívania Slovákov a Rumunov v susednej krajine, v Rumunsku, zohľadnila medzinárodná konferencia pod názvom 210 rokov spolužitia Slovákov a Rumunov – Nadlak  – kultúrny model, ktorá bola 15. októbra v Nadlaku. Zorganizovalo ju mesto Nadlak v spolupráci s Demokratickým zväzom Slovákov a Čechov v Rumunsku, Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Ministerstvom zahraničných vecí Rumunska a Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Rumunsku. Záštitu nad konferenciou prevzali premiéri oboch krajín Victor Ponta a Robert Fico.

V mene hostiteľa konferencie sa v úvode prihovoril primátor Nadlaku Vasile Ciceaca. Po ňom sa slova ujal minister zahraničných vecí Rumunska Titus Corlāţean, ktorý hovoril o historicky dobrom spolužití Slovákov a Rumunov, ale aj o mimoriadne dobrých vzťahoch Rumunska a Slovenska.  Minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák svoje vysoké hodnotenie slovensko-rumunských vzťahov skončil návrhom, aby sa v sídle EÚ, v Bruseli, podal návrh, aby Nadlak ako kultúrny model bol vzorom spolužitia menšín s väčšinovými národmi. Tento návrh pozitívne prijala aj zástupkyňa generálneho tajomníka Rady Európy Gabriella Battaini-Dragoniová, ktorá sa vo svojom príhovore zamerala na postavenie menšín v Európe, zvlášť rómskej, ktorá je najohrozenejšia.

Konferencia zohľadnila štyri oblasti: medzivládnu rumunsko-slovenskú spoluprácu v problematike menšín, do ktorej prispeli úvodnými referátmi štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Rumunska Radu Podgorean a podpredseda ÚSŽZ Peter Prochácka; kultúrne tradície a dedičstvo menšiny, kde referáty mali predsedníčka OZ Dotyk ľudskosti Mária Katarína Hrkľová a predseda Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku Ivan Ambruš; materinský jazyk – kľúčový prvok ochrany menšín, kde podnet na diskusiu dali referáty rumunskej expertky v Sekretariáte Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov v Rade Európy Adiny Nechiforovej a prvého podpredsedu DZSČR Pavla Hlásznika a na tému 210 rokov rumunsko-slovenského spolužitia, ku ktorej úvodom prispeli viceprimátor Nadlaku Dušan Šomrák a senátor Constantin Igaş.

Zo Slovákov v zahraničí sa na konferencii zúčastnili predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik, poslanec slovenskej samosprávy v Békešskej župe Mihály Lászik a predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová, ktorí k panelovej diskusii prispeli skúsenosťami v spolužití Slovákov s väčšinovým národom v Maďarsku a Srbsku a o význame spoločných podujatí a projektov Slovákov na Dolnej zemi.

Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák využil túto príležitosť aj na bilaterálne rokovania s rumunským ministrom zahraničných vecí Titusom Corlāţeanom, ako aj na návštevu hlavných kultúrnych a správnych inštitúcií Slovákov v Nadlaku.

                                                                           K. Melegová-Melichová

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs