Zuzana Đukićová z Jánošíka je širšej verejnosti známa ako rozhlasová speváčka ľudových a tanečných piesní. Mnoho rokov bola činná v jánošíckom SKOS, tak v tanečnej, ako aj v speváckej skupine, a ako učiteľka hudobnej kultúry v ZŠ T. G. Masaryka venovala sa práci s mladými spevákmi. Je jedným zo zakladateľov detského festivalu Jánošícke perly, vďaka ktorému sa v tomto prostredí afirmovali viacerí kvalitní speváci, ktorí aj dnes tvoria kostru dievčenskej speváckej skupiny SKOS Jánošík.
Menej je však známe, že Zuzana Đukićová je už takmer dvadsať rokov kantorkou v slovenskom evanjelickom cirkevnom zbore v Jánošíku a vedúcou spevokolu Glória, ktorý sa počas 18 rokov pôsobenia zaradil medzi popredné spevokoly v SEAVC v Srbsku. Majú nacvičených bezmála 40 piesní a za sebou početné vystúpenia vo všetkých končinách Vojvodiny. Zvlášť sú hrdí na vystúpenie na koncerte v novosadskej synagóge. Okrem toho dvakrát nahrali veľkonočný program pre Televíziu Vojvodina.
– Mienim, že v cirkvi sú veľké možnosti prejaviť sa na hudobnom poli, – hovorí. – V jánošíckom zbore vždy boli dobrí speváci, ale v tom čase nemal kto s nimi robiť. Iba občas prichádzal Ján Marko z Kovačice. Okrem toho v tom čase jánošícky zbor nemal kantora. Keď moja dcéra pred osemnástimi rokmi bola konfirmandkou, zapojila som sa s úmyslom pomôcť v nacvičovaní spevu. A, hľa, zostala som dodnes, už bezmála 20 rokov. Dodatočne ma motivovalo aj to, že práve v tom čase sa v našej cirkvi prechádzalo na spev zo slovenského spevníka.
Môže kantor vplývať na kvalitu spevu v kostole?
– Od kantora najviac aj závisí, ako sa v kostole spieva. Keď sa z Tranoscia prechádzalo na slovenský spevník, v Jánošíku sme napríklad mali deň vyhradený na nácvik piesní. Starší spevokol bol povinný prichádzať, ale boli vyzvaní aj ostatní, ktorí sa chceli naučiť spievať. Nuž a na službách sa potom členovia spevokolu rozvrhli po celom kostole, vytvorili svojrázne bunky a tak pomáhali aj iným, aby zdolali danú pieseň. K tomu spevokol často prichádzal do kostola o pol desiatej pred službami, a ešte raz sme si zopakovali piesne, ktoré sa v ten deň mali spievať, aby nám to na službách dopadlo čím lepšie. Nebolo vždy ľahko. Ľudia boli zvyknutí na Tranoscius a ťažko si zvykali na nový spevník. Neraz sa stalo, že mi starí cirkevníci povedali: Ozaj, či nás ty taká mladá budeš učiť, ako sa v kostole spieva! Ale to sme prekonali a medzi prvými zbormi sme všetky piesne zo spevníka zdolali. Je ich spolu zo 700 a 400 rozličných nápevov. Možno vyznie trochu neskromne, keď poviem, že v jánošíckom kostole sa veľmi pekne spieva. Rýchlo po mojom príchode za kantorku sme založili mladší spevokol, dnešnú Glóriu. Na začiatku v tom spevokole boli iba ženy, ktoré skôr spievali v kultúrno-umeleckom spolku. Boli to fantastické speváčky, s ktorými sme dokázali na jednej skúške zdolať dve piesne. Spievali sme dvojhlasne a neskoršie, keď sa nám pripojili aj muži, začali sme spievať trojhlasne, dokonca aj štvorhlasne.
Starší veriaci často odporujú modernejšiemu prednesu duchovných piesní, mieniac, že jediný správny prednes je ten v kostole. Iný spôsob prednesu považujú za neprimeraný. V čom je rozdiel v prednese duchovných piesní v kostole a v zbore, čiže spevokole?
– Starší cirkevníci nie sú hudobne vzdelaní. Spievajú srdcom a myslia si, že ak spievajú hlasnejšie, spievajú aj krajšie. V Jánošíku sa staršiemu spevokolu často nepáčilo, ako spieva mladší. Opytovali sa: Prečo spievajú tak ticho, akoby boli hladní? Podľa mňa prednes duchovnej hudby v kostole možno ocharakterizovať ako ľudový, pokým prednes spevokolom je umelecký.
Ako učiteľka hudobnej kultúry odhalili ste veľký počet mladých speváckych talentov…
– Učitelia v škole majú tú výhodu, že s deťmi môžu trochu manipulovať v tom zmysle, že im môžeme naradiť, aby urobili to, čo si my myslíme, že je pre nich dobré. Tak je tomu aj s nádejnými spevákmi. Medzi deťmi síce bol odpor voči vystúpeniu na festivale Jánošícke perly, ale som im hovorila, že je to pre nich svojrázna odrazová doska a že nikdy nevedia, prečo to vystúpenie pre nich môže byť užitočné. Mnohí ma poslúchli a vystúpili. Neskoršie sa zapojili do speváckej skupiny v spolku, a niektorí dodnes vystupujú aj ako sóloví speváci. Činní sú aj v cirkevnej mládeži, kde nacvičili niekoľko moderných duchovných piesní, a nielen v spolku. Dokonca niektorí, ktorí sú na rozhraní medzi mládežníckym a dospelým vekom, vyjadrili záujem zapojiť sa do Glórie. Navrhli, aby sme sa pokúsili nacvičiť aj modernejšie piesne, akým je napríklad gospel. Som síce zástancom spievania pesničiek zo spevníka, v ktorom máme veľmi mnoho krásnych piesní, ale som si vedomá toho, že musí jestvovať nejaká zmena, takže v nastávajúcom období sa pokúsime nacvičiť niečo iné. Okrem toho svojrázne absurdum je, že Glória, aj napriek všetkému, ešte stále nevydala vlastné cédečko, čo je jednou z úloh v nastávajúcom období, – hovorí na záver jánošícka kantorka Zuzana Đukićová.
Vladimír Hudec