Nevieme, čím to je – či tým, že sme si posvietili na tému zachovávania tradícií a obyčají, alebo tým, že nás je skutočne po silných migračných vlnách tak málo, že si jedni druhých viac všímame a uvedomujeme si ustálené a zdedené zvyky ako neoblomnú súčasť každodennosti – ale akoby sme si my, vojvodinskí Slováci, v poslednej dobe vo väčšej miere uctievali a zachovávali tradície.
Nejde len o tie viditeľné znaky oslavy, napríklad vianočných či veľkonočných sviatkov, ale aj o tie menej viditeľné úkony, ako je príprava príležitostných jedál v určité cirkevné sviatky (aj v domácnostiach, kde sú mladé kuchárky), starodávne oblievačky, tiež vštepovanie lásky ku kroju, pôvodným piesňam a tancom tým najmladším.
Takou úctou k zvykom, ktoré si naši rodičia a starí rodičia s neoblomnou samozrejmosťou pestovali, je aj stavanie „májov“. Je pravda, že už nekrášlia priedomia dievok, ktoré sa do roka vydajú, ale vďaka mládežníkom „vyrastajú“ pred kultúrnymi stánkami v našich prostrediach.
Spolkári podľa pokynov starších spoluobčanov urobia veselicu pri jeho stavaní, aj neskoršie pri rúcaní. Nezaobíde sa to bez krojov, príležitostných piesní, tancov… Potešila nás pritom skutočnosť, že na území Šídskej obce tohto roku vyrástli až štyri „májové stromy“, ako ich tamojší Slováci volajú…
Jednou z príležitostí na ukážku zachovávania tradície je aj blížiaci sa Folklórny festival Tancuj, tancuj… V súvislosti s ním nás zaujala konštatácia z minuloročnej Folklórnej debaty našich odborníkov v Malom Iđoši, že je aj v európskych meradlách aktuálna snaha o návrat k pôvodnému tancu s minimálnou štylizáciou.
Je to dôvod osloviť starších folkloristov, siahnuť po literatúre a zborníkoch s piesňovým materiálom a keď ide o kroje, po starých dobových fotografiách. Odborníci etnológovia (ale aj staršie ženičky z obecenstva) upozorňujú, že sú ženské kroje na scéne neraz príliš krátke, ako aj na časový nesúlad v mužskom a ženskom kroji vo viacerých súboroch.
Pri tejto príležitosti chceme oceniť význam pravidelného súbehu Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov o najstaršiu a najvýstižnejšiu fotografiu z minulosti našich predkov. Zozbieraný materiál sa uschováva v databáze ako dôkaz o slovenskej kultúre a o živote ľudí na týchto priestoroch. A dôkazom našej konštatácie zo začiatku tohto textu o evidentnom záujme našich spoluobčanov o zachovanie čím viac momentov z našej minulosti je aj to, že napríklad na siedmy ročník tohto fotokonkurzu (roku 2017) reagovalo až 28 zberateľov, ktorí zaslali úhrnne 439 fotografií.
Veríme, že jagavým kamienkom v tejto mozaike zachovaných vzácnych artefaktov z našej minulosti je i najnovšia brožúrka z produkcie NVU Hlas ľudu Julinkine uspávanky autorky Ľudmily Berediovej-Stupavskej. Nielen starodávnymi uspávankami, ale aj historickými fotografiami, ktorými autorka uspávanky ilustrovala, akoby nám otvorila ďalšiu bránu do minulosti a dovolila nakuknúť do niekdajšieho života vojvodinských Slovákov.
foto: z archívu Ľ. Berediovej-Stupavskej
Preplatok 6 mesiacov
1 × 30,00 € 
Preplatok 12 mesiacov
2 × 40,00 € 
