Nebezpečná pleseň cibuľová

Priemerné výnosy cibule v Srbsku sú veľmi nízke (70 t/ha). Jediný spôsob, ako to zmeniť a dosiahnuť vysokú produkciu, je zdokonaliť technológiu pestovania.

Pleseň cibuľová (Peronospora destructor, srb.plamenjača crnog luka) je jedno z najnebezpečnejších hubových ochorení, ktoré sa v Srbsku vyskytuje. Vyhovuje mu najmä daždivé počasie. Pri silnom napadnutí straty na úrode môžu byť až do 80 %. Okrem samotného napadnutia vytvára aj podmienky pre následné napadnutie cibule sekundárnymi chorobami.

Huba, ktorá zapríčiňuje túto chorobu sa vyskytuje všade tam, kde sa pestuje cibuľa, cesnak a pór (srb.praziluk), všeobecne vo vlhkých oblastiach. Napáda aj niektoré divorastúce druhy rodu Allium. Prežíva v pôde (tu si môže zachovať životnosť až 6 rokov) alebo v cibuliach vo forme podhubia alebo trvalých výtrusov. Tvorba výtrusov je intenzívna najmä pri vlhkosti vzduchu blížiacej sa k 100 %. Výtrusy prenáša vietor na iné rastliny a porasty. Nákaza sa šíri cez dýchacie prieduchy. Inkubačné obdobie trvá niekoľko dní.

Napadnuté sadzačky sa stávajú zdrojom infekcie, preto ich pred výsadbou musíme dôkladne skontrolovať a mäkké cibuľky odstrániť.

Prvé príznaky choroby sa prejavujú vo forme žltkastých škvŕn na listoch, ktoré sa pokrývajú najskôr belavým, neskôr sivastým povlakom huby. Škvrny sa rýchlo šíria a splývajú. Napadnuté listy vädnú až odumierajú. Za vlhkého počasia sa na škvrnách objavujú druhotné infekcie a škvrny sa pokrývajú sivofialovým povlakom čerňoviek alebo iných neparazitických húb.

Poškodenie cibule plesňou otvára vstupnú bránu pre napadnutie bortritídami. Kŕčik cibule nie je dobre uzatvorený a po napadnutí bortritídami podlieha hnilobe. Krčková hniloba prechádza tiež na suknice cibule. Napadnuté cibule sa zle skladujú, predčasne vybiehajú, zahnívajú a nepríjemne zapáchajú.

Rozhodujúci vplyv pre vznik a šírenie epidémie plesne má daždivé počasie alebo vysoká vzdušná vlhkosť. Najväčšie infekcie sa zistili v nočných hodinách a nadránom pri silnom orosení listov a vhodnej teplote. Najviac bývajú napadnuté husté a zaburinené porasty. Preto sa odporúča pestovať cibuľu na otvorených slnečných polohách s dostatočným prúdením vzduchu, kde sa netvoria rosy a rastliny sa rýchlo oschnú.

Nie je vhodné umiestňovať cibuľu medzi plodiny, ktoré dosahujú veľkú výšku, napríklad kukurica alebo obilniny. Na pestovanie sú vhodné ľahké pôdy bohaté na humus, v starej sile, nie čerstvo hnojené maštaľným hnojom. Dôležité je tiež striedanie plodín. Cibuľová zelenina by sa nemala pestovať po sebe najmenej 3 – 4 roky, aby nedochádzalo k hromadeniu pôvodcov chorôb a škodcov.

OCHRANA

Za vlhkého počasia začíname s preventívnym chemickým ošetrovaním od polovice mája až začiatkom júna. Keď pretrváva daždivé počasie a je predpoklad epidemického šírenia choroby, pokračujeme v postrekovaní až do fyziologickej zrelosti vňate. Ošetrujeme v 7 až 14-dňových intervaloch.

Používame meďnaté prípravky, CURZATE SM (0,25 %), NOVOZIR MN 80, RIDOMIL MZ 72 WP, RIDOMIL Z 72 WP (0,4 %), ACROBAT MZ (0,3 %) – všetky s ochrannou lehotou 14 dní, KUPRIKOL 50 (0,6 %) s ochrannou lehotou 7 dní, POLYRAM. Prípravok RIDOMIL má účinok kontaktný aj systémový a možno ho použiť len dvakrát za vegetačné obdobie. ACROBAT má tiež účinok kontaktný a systémový.

Prípravok CURZATE má účinok hĺbkový aj kontaktný. Mnohé prípravky majú účinok kontaktný, to znamená, že sa používajú hlavne preventívne, pretože chránia povrch rastlín pred infekciou. Prípravky s hĺbkovým a systémovým účinkom liečia už napadnuté rastliny.

Pri všetlých prípravkoch je potrebné použiť tiež zmáčadlá (napr. CITOWETT), aby postrek lepšie priľnul k povrchu rastlín, ktorý je chránený voskovou vrstvičkou, po ktorej postreková tekutina ľahšie skĺzne. Zmáčadlo umožní vytvorenie ochranného filmu na rastlinách, čím sa zlepší účinok prípravku proti plesni. Semená a sadzačku proti plesni cibuľovej nemoríme, pretože nie je účinné. Morí sa len proti krčkovým hnilobám, ktoré zapríčiňujú huby z rodu Bortrytis.

Cibuľa sa musí zberať len s dobre uzatvoreným kŕčikom a najlepšie ihneď po zbere sušiť prúdiacim vzduchom, najmä keď sa zber robil za vlhkého a daždivého počasia. Tým sa predíde stratám pri skladovaní.

Ľubica Sýkorová