NAJNOVŠÍM LAUREÁTOM CENY SAVU ŠUMANOVIĆA (ZA ROK 2015) JE AKADEMICKÝ MALIAR ČEDOMIR VASIĆ Z BELEHRADU
Tvorbu Čedomira Vasića, ktorý na veľkú scénu juhoslovanského umenia vstúpil v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, charakterizujú viaceré premeny, tiež pozoruhodné zaoberanie sa osudom našej spoločnosti tak z historického aspektu, ako aj z aspektu angažovaného aktéra v danej historickej chvíli. Sám uvádza, že uňho etika vždy šla ruka v ruke s estetikou, čo sa nemohlo nepremietať aj v oblasti tvorby.
Ako autor kedysi dávno začínal s plátnami redukovanými na čisté farebné plochy, dnes je však umelcom, v opuse ktorého sa výrazne krížia klasické umelecké s novými vizuálnymi a elektronickými médiami. V období medzi týmito dvoma záľubami pôsobil aj ako konceptualista, neoexpresionista, postmodernista, autor inštalácií a multimediálnych expozícií… Zameranosť na nové médiá je pravdepodobne následok pobytu v USA, na Kalifornskej univerzite, kde niekoľko rokov po získaní diplomu na Akadémii výtvarných umení v Belehrade študoval aj video a počítačové umenie.
Prezentujúc rozhodnutie odbornej poroty, ktorej predsedom bol výtvarný kritik Sava Stepanov z Nového Sadu, jej členka Vesna Latinovićová podotkla pri udelení prebiehajúcom 21. apríla v Master stredisku v Novom Sade dve skutočnosti. Prvou je, že je priamou pohnútkou k udeleniu ceny nedávno zverejnená monografia o celkovom pôsobení umelca (Gordana Stanišićová, Omnia tempus habent – Čedomir Vasić, Nadácia Vujičić, Belehrad 2014), druhou a významnejšou tá, že je Vasićov opus komplexný a zvláštny. A stále poznačený osobitnou umeleckou senzibilitou a povahou a kvôli tomu hoden Ceny Savu Šumanovića, ktorý je jedným z najdôležitejších predstaviteľov srbskej umeleckej moderny. Obidvoch spája neustále hľadanie nových ciest a permanentne realizovaný autentický vzťah k ontologickým otázkam umenia, jeho reči, poeticko-emočného pôsobenia a vôbec zmyslu.
V príhovore po udelení renomovanej ceny – z našich umelcov získala ju Mira Brtková v roku 2009 – Čedomir Vasić podotkol, že si tvorbu Savu Šumanovića mimoriadne váži, dokladujúc to citáciou o nej z jednej recenzie napísanej v rokoch tridsiatych. Najzaujímavejšie však na tom je, že jej autorom nebol nik iný než jeho otec Pavle Vasić. Cesty ľudské, rovnako ako i podoby nových stretnutí, ozaj vedia byť nevyspytateľné…
Oto Filip