Nevraživé tóny v médiách

4.aug 2016

Nevraživé tóny v médiách

Silnenie nacionalistických tendencií je jav celoeurópsky, až celosvetový. U nás tiež dávno prítomný.

Počas víkendu začali dorážať mediálne šípy okorenené negustióznymi poznámkami na margo slovenskej „nečistoty“ kulpínskych osláv. Terčom boli aj Slovenské národné slávnosti. V miestnom médiu zazneli totiž nevraživé tóny pripomínajúce nebezpečný slovenský nacionalizmus, ktorý okrem iného a medzi riadkami dostáva krídla aj cez „skrytú“ kritiku zmiešaných manželstiev. Jedno je kritizovať niektoré javy späté so sviatkom Slovákov v Srbsku, iné je šliapať po základnom ľudskom práve – práve na život a s tým spätú slobodnú voľbu životného partnera, a iné je aj rozfukovanie medzinacionálnej či medzinárodnostnej nenávisti.

V petrovskom miestnom médiu sa totiž kritizovala, ako roky predtým, časová a územná roztrieštenosť Slovenských národných slávností, neslovenská hudba v pohostinských objektoch počas sviatku Slovákov v Srbsku a pod. Možno oprávnene. Veľká sekera kritiky padla aj na väzy organizátorov Dňa Kulpína, podujatia Svadba voľakedy a dnes a Predslávnosťových dní v Kulpíne, keďže si „dovolili“ v programoch skĺbiť slovensko-srbskú stáročnú symbiózu.

Vraj „sotva sa dá pochopiť cieľ vstupnej manifestácie sviatku Slovákov, keď je sústredený na holdovanie neslovenským osobnostiam, možno tým, ktoré majú význam pre Kulpínčanov, ale nie sú rovnako dôležité pre všetkých Slovákov vo Vojvodine. Podobný je náhľad i na neslovenské svadby, čím sa dáva vstup nie do slovenských, ale do nejakých manifestácií, ktoré by znamenali čím rýchlejšie miešanie, asimiláciu, až zánik Slovákov na týchto priestoroch“, odznelo v televíznej poznámke.

Ústava Srbska ručí slobodu prejavu a vyjadrovania. Rovnako tak uvádza aj možnosť ohraničovania vyjadrovania v prípade ochrany práv iných, ale aj ochrany morálky demokratickej spoločnosti. A čo predstavuje uvedená citácia miestnej televízie, ak nie úder pod pás krehkej morálky našej embryonálnej demokratickej spoločnosti, ktorú zdieľajú nielen „čistokrvní“ Slováci, Srbi, Rómovia a i., ale aj tí „zmiešaní“?

32pazovcania

Záber z kulpínskych osláv (Foto: K. Gažová)

Namiesto toho, aby sa Kulpínčanom dostalo pochvaly, že aj počas miestnych udalostí (z ktorých najmenej dve si netrúfajú byť vstupným podujatím Slovenských národných slávností) svedomite zalievajú jemný kvietok odvekého spolunažívania viacerých národov, dostala sa im – facka!

Možno by stačilo sledovať udalosti, ktoré si zaslúžili novinársku pozornosť, lebo patria do okruhu verejného záujmu, a zistiť, že Kulpínčania naozaj žijú rovnosťou v zmysle rovnakých práv osôb s mentálnym postihnutím.

Do tretice, mohlo sa iba verejne uznať to, že sa organizátori dobre rozhodli, keď tri veľké miestne podujatia zorganizovali v jeden víkend kvôli finančným úsporám, ale aj šetreniu ľudských zdrojov.

Ale nestalo sa tak. Nad Kulpínom vyšla mediálna hviezda s nacionalistickým žiarením, hoci šírenie hocijakej etnickej a inej neznášanlivosti je s novinárskou profesiou nezlučiteľné. Hovorí o tom aj novinársky kódex. Ale signály z médií, žiaľ, hovoria iné!

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ
V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ

VLADIMÍRA DORČOVÁ-VALTNEROVÁ (1981) Od septembra 2013 je zodpovednou redaktorkou týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Do Hlasu ľudu nastúpila v marci 2013 ako redaktorka-novinárka. Od januára 2009 do februára 2013 bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 bola členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Je laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002 a Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, ktorú udeľuje Asociácia slovenských novinárov. Kontakt: dorcova@hl.rs