NINA TODOROVIĆOVÁ A JEJ ARCHITEKTÚRA SPOMIENOK
Za všetko možno môže zákon kontinuity a diskontinuity, uschovávaný v pamäti každého z nás. Proti pocitu stiesnenosti vlastnej existencie v priestore a čase každý jedinec bojuje ako vie: niekto prácou, iný objavom, tretí tvorbou, štvrtý spomienkou.
To posledné platí aj pre Ninu Todorovićovú a jej projekt Architektúra spomienok, opierajúci sa o základy a princípy jej osobného psychologického postoja k mestu, limitovanému zemepisným, historickým a sociálnym aspektom. Povedané konkrétne, Todorovićová pozorne sleduje zmeny výzoru a štruktúry mestského jadra Belehradu, často vystaveného a dodnes vystavovaného živelnej nadstavbe existujúcich a neplánovanej výstavbe nových obytných budov. Osobný fotografický prístroj sa stáva svedkom odtlačkov jedných domov na druhých, prostriedkom prelínania prístupu dokumentárneho s tvorivými a intímnymi spomienkami poznačenými svedectvami.
Jej výstava, ktorá tri augustové týždne zdobila priestory galérie Artget Kultúrneho strediska Belehradu, je na vlnách podobných chápaní viacerých jej umeleckých kolegov, ktorí sa fotografickou tvorbou vracajú k zakonzervovaným spomienkam. Niektorí z nich uprednostňujú pozostatky výrobných monumentov socialistického obdobia, iní, ako Nina, sa snažia zapamätať prvky urbánneho žitia veľkomesta, vedomí si toho, že čo nezostane na papieri, na negatívoch a pozitívoch rodinných fotografií, na digitálnych záznamoch alebo v iných materiáloch, čas po čase neúprosne pohltí. Lebo každý túži po novom priestore pre svoju aktivitu a všetci sme takí, že si šliapeme po pätách a často nevieme, čo ďalej.
[blockquote style=“1″]Nina Todorovićová (Belehrad 1973) získala diplom na odbore maliarskom (1999), ako i hodnosť magistra (2002) na Fakulte výtvarných umení v Belehrade v triede profesora Čedomira Vasića, inak tohtoročného laureáta Ceny Savu Šumanovića. Doktorskú prácu, pri ktorej jej mentorom bola ďalšia veľká osobnosť nášho umenia prof. Dr. Mileta Prodanović úspešne obhájila vlani. V tomto roku sa dovŕšili dve desaťročia, odkedy aktívne vystavuje, svedectvom čoho je 39 samostatných a vyše dvesto skupinových výstav, v ktorých účinkovala. A je tu i účasť na početných výtvarných táboroch, dielňach a vo webových projektoch, doma aj v cudzine: v Kanade a v USA, v Slovinsku a v Maďarsku, v Nemecku a v Taliansku, v Austrálii a v Argentíne…[/blockquote]
Jej výtvarnej poetike, projektom a prácam, rovnobežky zrejme nie sú žiadnou prekážkou. Reč umenia je univerzálna, keď je nová, kvalitná, pravdivá, bez ohľadu na to, či je upriamená na spomienky alebo na stále nástojčivejšie kladenie si otázok o budúcnosti, či na dešifrovanie kódov toho všetkého, čo na nás číha alebo nás čaká.
Oto Filip
Na 56. Pokrajinskej recitačnej súťaži Básnik môjho rodu 2026 v Sečnji v kategórii stredoškolákov 26. apríla zaskveli sa recitátorky gymnazistky gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci Ksenija Vujačićová a...
Čítaj viacDetailsNa tohtoročnej republikovej ekologickej súťaži sa včera v Bore stretli najlepší ekológovia zo Srbska. Aj ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove mala na tejto prestížnej súťaži svojich predstaviteľov – malých maturantov Andreja Lakatoša,...
Čítaj viacDetailsVasil Barca, žiak Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici, sa v sobotu zúčastnil republikovej súťaže v programovaní, ktorá sa konala v Subotici. Svojimi vedomosťami a schopnosťami presvedčil odbornú porotu a stal sa najlepším súťažiacim. Za vynikajúci úspech...
Čítaj viacDetailsV piatok 24. apríla o 13. hodine sa v trochu neobvyklom termíne v Galérii Zuzky Medveďovej Múzea vojvodinských Slovákov uskutočnilo otvorenie výstavy Đoka Dunđerski v kulpínskom športe maliara Vojina Rupića z mesta Donji...
Čítaj viacDetails
