Čo by si mal všimnúť priemerný pozorovateľ futbalovej hry, taký fanúšik, ktorý ani nie je fanúšikom v tom užšom zmysle, ale si rád večer pri televíznej obrazovke pozrie „kvalitný“ zápas Ligy majstrov? Zápas v tej najelitnejšej futbalovej súťaži, akú svet v tejto chvíli ponúka!
Kopu dobrých zákrokov? Fantastických driblovaní, myšlienok, kopov a gólov? Húkanie plnučkých tribún nemeckých, anglických, španielskych a daktorého parížskeho štadióna?
Áno, zvlášť toto posledné! Futbal už dávno nie je hrou či športom, ale serióznym biznisom v ktorom koluje, alebo môže kolovať nevypovedateľne veľa peňazí.
Futbal stratil svoje čaro a mýtickosť – to, čo mu prinieslo celosvetovú popularitu. Sotvaže sa k svojím prvotným prvkom dakedy vráti, lebo keď moc a peniaze niečo opanujú, už to nepúšťajú zo svojho objatia a rúk. Subjekt (reálny alebo ireálny) stále hlbšie viazne, vytvárajúc nezlučiteľné rozdiely medzi spoločenskými skupinami.
V minulosti futbal hrali chudobní na zábavu elitám a dnes multimilionári zabávajú celosvetovú kategoricky nižšiu vrstvu, ktorá si jednoducho nechce uvedomiť svoju márnosť. A moderný futbal práve to aj potrebuje – kým ho má kto sledovať, rozdiely medzi spoločenskými skupinami stále budú iba hlbšie. A za všetkým stoja výlučne dva elementy – moc a peniaze!
Veď nemajú vedúci ľudia FIFA tak radi ázijský a africký kontinent, že rozširujú Svetový šampionát, ktorý od roku 2026 bude mať až 48 účastníkov! A práve Ázia a Afrika získajú najviac nových miest na Mundiale – až deväť (teraz majú štyri, resp. päť).
Nestojí za tým fakt, aby sa na akýkoľvek možný spôsob napokon pomohlo Číne, Indii, Indonézii, či najľudnatejším africkým krajinám aby si na svetovom futbalovom karnevale zahrali a ich fanúšikovia zaplavili hostiteľskú krajinu a pokladnicu FIFA bankovkami?
Čínske spoločnosti investujú do najväčších európskych klubov ohromné prostriedky, ceny futbalistov sú astronomické a FIFA spolu s európskou futbalovou organizáciou UEFA na vlastne vymyslený projekt pokrstený sympatickým názvom „Finančný fair-play“ zažmúri, kým aj na ich účty kvapka za kvapkou neustále kvapká. Ba, tečie!
Priemerný pozorovateľ by si mal všimnúť, že sú rozdiely medzi chudobnými a bohatými už teraz obrovské. Hlbšie, ako kedykoľvek inokedy. Potvrdzujú aj výsledky zápasov Ligy majstrov. A v skupinovej fáze, kde sa vzali, tam sa vzali aj kluby mimo Západnej Európy.
Aké sú potom rozdiely medzi tými najelitnejšími a tými, ktorí o Lige majstrov môžu iba snívať si pravdepodobne nemôžeme ani predstaviť.
A občasné výkyvy, akým bol Leicester City, alebo podobné prípady plebs na tribúny a ku televíznym obrazovkám iba viac lákajú. Pretože si myslíme, že sme všetci rovnakí a že máme rovnaké príležitosti. A nemáme, ani sme nikdy nemali, ani nikdy mať nebudeme!
Elity si to uvedomujú a ľudský priemer nie. Presnejšie, nechce si to uvedomiť. Takto žiť mu je bezbolestnejšie!