Opätovné nepríjemné pristátie – nová prehra proti Talianom

A podobná je aj atmosféra v spoločnosti – po troch presvedčivých triumfoch v základnej skupine, nad (objektívne) oveľa slabšími selekciami bolo cítiť eufóriu, ale po prehre proti Talianom sa situácia zmenila, plní sme kritík a uvedomujeme si všetky nedostatky našej hry a samého tímu. Ale, je to aj ospravedlnené, lebo ako si inak vysvetliť tri takmer odpísané scenáre súbojov s Talianskom?

V kvalifikácii na Olympijské hry v Tokiu sme my boli stále v podradenej úlohe, Taliani vtedy v Belehrade absolútne dominovali, ale sa aj priemerný milovník basketbalu v našej krajine pýta – v čom je háčik?

Keď sme pritom, tak je dôvod numero uno to, že my v podstate nie sme taká basketbalová veľmoc, ako si to myslíme. Možno sme v minulosti boli, čo potvrdzujú aj výsledky, ale už dlhšie obdobie Srbsko nie je dominantné.

Dokonca už celých 21 rokov čakáme na najlesklejšiu medailu z najväčších súťaží. A ak je v skutku tak, no tak ako sa môžeme považovať za veľmoc? Sú to možno USA, Španielsko alebo niektorý iný tím. My sa skôr máme a musíme zaraďovať do kategórie dobrých tímov, ktoré však môžu dosiahnuť semifinále, alebo finále, ale z druhej strany, veru dokážu aj poriadne rozčarovať.

Aj dnes sme proti Talianom v jednej chvíli mali veľkých +16, ibaže sa potom Pešić znovu rozhodol vystriedať takmer celú zostavu a tak sa náš náskok začal znižovať.

Samozrejme, Pešić je basketbalový tréner, ostatní sme len milovníci tohto športu, ale si aj tak dovolíme tvrdiť, že veľký kusisko zodpovednosti za prehru znovu znáša práve on. K tomu sa tentoraz pridal aj kapitán Bogdanović s katastrofálnym strieľaním z hry. Trojky mal totiž 1/13, ale stále strieľal, dokonca aj keď to nebolo potrebné.

Pri konci tretej štvrtiny nás dotĺkol Datome trojkami a už vtedy bolo jasné, že zápas bude ako ten vlaňajší v osemfinále majstrovstiev Európy. Už keď sa to vydalo opačným smerom, Talianov sme zastaviť nemohli.

Štvrťfinále je stále reálna opcia

Dobre je to, že stále máme šancu na postup do štvrťfinále a o osude iba my rozhodujeme. Predsa, na postup nám je teraz nevyhnutný triumf v poslednom kole proti Dominikánskej republike. A k tomu, stále máme šancu obsadiť aj prvé miesto.

Ak je niečo v tomto dobré, je to, že Dominikánska republika v základnej skupine porazila Taliansko (87 : 82), my sme proti Talianom prehrali -2, takže na konečné prvé miesto Srbsku stačí prekonať Dominikánsku republiku s +4.

V tom prípade (samozrejme, ako Dominikánska republika porazí Portoriko) by naši mali najlepší košový podiel a tak by sme finišovali ako prví. Taliani by boli druhí a Dominikánska republika by bola eliminovaná.

Akokoľvek, štvrťfinále je stále objektívnou šancou, sami rozhodujeme o osude, ale už nie v takej príjemnej atmosfére.

Ako sme skôr už písali štvrťfinále a postup medzi osem najlepších tímov je na tomto šampionáte prémiou. Aj keď sme konštatovali, že nie sme takí silní, ako by sme chceli, predsa je tá túžba po medaile oveľa silnejšia. Fanúšikovské rozhutovanie…