Otras a Kysucký postindustriál

Vydavateľstvo Vlna Records nedávno vydalo reedíciu albumu skupiny Otras pod názvom Kysucký postindustriál, ktorý bol nahrávaný roku 1997 a na aktuálnom vydaní je obohatený o koncertné nahrávky a jednu novú skladbu. Vďaka tomuto vydaniu aj dnešné obecenstvo má príležitosť zoznámiť sa s „jednou zo zásadných slovenských alternatívnych rockových skupín 90. rokov“.

O samom vzniku a vývine skupiny Otras rozpráva jeden z jej spoluzakladateľov, bubeník a klávesista Július Fujak:

„Rok po tom, ako zanikla naša prvá, niektorí tvrdia, že už legendárna rocková alternatívna skupina Teória Odrazu z Kysúc (1988 – 1993), vzniklo roku 1994 duo Otras dvoch hráčov z nej – Petra Varsavika-Varsa (spev, gitara, texty) a mňa (klávesy, elektronické i akustické bicie). Došlo k tomu v pologoralskej obci Skalité pri poľských hraniciach, odkiaľ pochádzala moja stará mama Eva a kde som v tom čase pôsobil ako dedinský učiteľ hudby – tam, v starom školskom byte sme s Petrom vytvárali prvé skice piesní a skladieb. Na jar 1995 sa k nám pridal výborný hráč na bezpražcovú basgitaru Jozef Hruška, repertoár sa nám výrazne rýchlo rozšíril a začali sme čulo koncertovať tak na Slovensku, ako aj v Čechách. Joža Hrušku po istom čase nahradil iný invenčný basgitarista Martin Baculák.“

O hudobných inšpiráciách a vplyvoch Fujak hovorí:

„Z tých inšpiračných zdrojov by som mohol zaradiť brniansku alternatívnu scénu, najmä skupiny Dunaj a E-čko, zo svetovej Nirvanu, Nine Inch Nails, ale i King Crimson, Freda Fritha a Toma Coru zo Skeleton Crew, Franka Zappu, čiže alternatívny progresívny rock, grunge, industriál, ale aj experimentálnu hudbu v rôznych polohách. U Petra Varsa rozhodne k dôležitým zdrojom patrila aj hudba rockových bluesových gitaristov: Hendrixa, Billyho Gibbonsa zo ZZ Top, Erica Claptona a iných.“

Ako došlo k obnoveniu činnosti Otrasu a k reedícii albumu Kysucký postindustriál?

„Po tom, čo sa Otras dvadsať rokov po vydaní albumu obnovil z iniciatívy Petra Varsavika, zdvihol sa u nás záujem o tento druh hudby, čo napokon vyústilo nedávno aj do natočenia dvoch filmov mladého režiséra Kristiána Grupača z Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Jeden z nich je ,časozberne’ dokumentárny o našich skupinách Teória Odrazu, Otras a životnom príbehu Petra Varsa (2020/2021) a druhý s názvom Otváram dvere a neviem, čo sa s nimi deje… (2021) je už hraný a celý priam surrealisticky založený na našom albume Kysucký postindustriál. A tak prirodzene spolu s tým vznikla potreba vydať album v reedícii, čo sa podarilo jednak vďaka vydavateľstvu Vlna, ale i donátorstvu ostravskej žeriavnickej firmy Granik, s. r. o., ktorej šéfuje Jožo Hruška. Nové vydanie je však obohatené aj o live bonusy z rokov 1995 – ’97 a o jednu novinku Náhlaška diela už z týchto čias.“

Fotografia na obálke vydania Kysucký postindustriál je skutočne zvláštna. O aký príbeh ide?

„Kedysi dávno som túto sugestívnu fotografiu vyplešteného verklikára vyplazujúceho jazyk s babkou našiel ešte za socializmu v českom časopise Mladý svět, vystrihol si ju a odložil. Bohužiaľ, dodnes neviem, kto je jej autorom, hoci som po tom pátral. Tá momentka však podľa mňa v niečom vystihuje nielen náš kysucký naturel, ale možno aj nadhľad a ozdravne sarkastický postoj k životu.“