Perom a objektívom po Banáte

Jeseň na našich dedinách je ročné obdobie vyhradené na zber jesenných plodín, ale aj na všelijaké iné práce a aktivity. V jeseň sa opravujú domy a pripravujú na zimu, upravujú sa priedomia a záhradky, zbiera sa, ale, žiaľ, často aj páli lístie zo stromov, záhrady pripravujú na zimnú orbu, vysádzajú sa ovocné a iné stromky… Jeseň je ročné obdobie, keď sa po letnej prestávke a období rozmnožovania diviny začína aj sezóna poľovačky. Časť týchto aktivít sme zaznamenali v Bielom Blate a Hajdušici.

Porekadlom ak nepôjde gazda na dom, pôjde dom na gazdu sa riadia aj Anita Jonášová-Mišićová a jej otec Adam, ktorí využili pekné počasie na to, aby poopravovali a vylíčili priečelia na svojich domoch. Anita si na to angažovala majstra, bratranca Jána Jonáša a Adam, aj napriek sedemdesiatke na krku šikovne vyliezol na strechu, vymenil zhranené laty a dosky na priečelí a znovu poukrýval strechu. Bez susedskej svornosti sa to však nedalo urobiť, a tak aj Michal Zadunajský ochotne pomohol svojmu susedovi.

Nezvyčajne teplé a slnečné počasie využili aj mladí ekológovia v bieloblatskej Základnej škole bratstva a jednoty. Oni so svojou učiteľkou Evou Pozsárovou-Halaszovou a školníkom Ďurom Domovským vysadili desať stromkov v okolí školy, a tak vraj trochu prispeli k tomu, aby čoraz viac znečistené povetrie malo čo aj prečisťovať.

Peknému počasiu v novembri sa potešili aj hajdušickí poľovníci, keďže sa začala poľovačka na bažantov a zajace. Okrem na tento druh diviny však striehli aj na veľkého diviaka, ktorého spozorovali v chotári. Prvého dňa im síce diviak prešiel cez rozum a ušiel, ale už nasledujúceho dňa ho poľovníci prekabátili. Presné oko mal správca hajdušického loviska Vladimír Cepera. Diviak bol pekný exemplár svojho druhu – vážil vraj bezmála 200 kg. O tom, kde skončí, netreba zaveľa hádať – nuž v kotlíku a v klobásach. Kdeže bi inde?

Príroda tejto jesene neprekvapila iba ľudí, ale aj rastliny, najmä ovocie, ktoré po chladnom a daždivom októbri „myslelo“, že prišla jar, takže sa v mnohých sadoch v novembri zabeleli kvety na ovocných stromoch. Hruška v jednom hajdušickom ovocnom sade však trochu poponáhľala a rozkvitla (druhýkrát v tomto roku) ešte v auguste. Počasie jej zrejme žičilo, takže po tieto dni sladké plody aj dozreli. Boli vraj sladšie a zdravšie ako tie v lete. Aj keď sa v tejto hajdušickej rodine potešili sladkým plodom, predsa sa obávajú, že na jar, keď je tomu čas, budú ukrátení o novú úrodu.