SEDEM DNÍ
Začiatkom týždňa sa uskutočnilo piate kolo dialógu Belehradu a Prištiny. Ak je pravda, že rokovania o Kosove tvoria polovicu z celkového okruhu záležitostí zameraných na európsku integráciu Srbska (druhá polovica patrí všetkým ostatným reformám a ustanoveniu európskych štandardov), význam každého slova vysloveného v Bruseli je nesporný.
Piate bruselské stretnutie premiérov Dačića a Tačiho v kabinete vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej sa oznamovalo nielen ako mimoriadne významné, ale aj ako mimoriadne ťažké. Tak význam ako aj váhu rokovaní určovala téma. Tentoraz to bola otázka paralelných inštitúcií v severnom Kosove a spôsob definovania spoločenstva srbských obcí.
Niekoľko dní predtým Kosovo oslávilo piate výročie vyhlásenia nezávislosti.
Zamestnanci srbských inštitúcií v severnom Kosove zastavením práce upozornili, že príslušníci srbského národa na Kosove iné inštitúcie okrem „paralelných“ nemajú. Ich predstavitelia sa v Belehrade dožadovali odpovede Ústavného súdu ohľadom ústavnosti dohôd doteraz dosiahnutých s Prištinou.
Premiér Dačić potvrdil, že ho v Bruseli očakávajú veľmi ťažké rokovania. Za východisko rokovaní označil platformu, v ktorej sa uvádza, že Srbsko neuznáva nezávislosť Kosova, ale uznáva Kosovo ako celok, ktorý je definovaný Rezolúciou 1244. Na upokojenie znepokojených sľúbil, že nijaké inštitúcie nebudú zrušené, pokiaľ sa nedosiahne dohoda, čo sa má ustanoviť namiesto nich.
Ešte bližšie vysvetlenie poskytol prezident Nikolić. Prezident nezamietol možnosť, že paralelné inštitúcie budú zrušené, a oznámil, že namiesto nich sa majú zariadiť kosovské. „Paralelné inštitúcie už nebudú existovať a vzniknú kosovské, ktoré budú viesť Srbi,“ povedal Nikolić. Poznamenal, že ide o riešenie z rezolúcie o Kosove, ktorú schválilo Národné zhromaždenie, a že cieľom Srbska je získať dátum otvorenia rokovaní s EÚ, a pritom sa neponížiť a nezrieknuť sa svojej suverenity.
Vyhlásenie prezidenta Nikolića o zrušení paralelných inštitúcií na severe Kosova vyvolalo reagovanie tak opozičných strán, ako aj predstaviteľov Srbov z Kosova. Demokratická strana a Liberálno-demokratická strana mienia, že Nikolićove slová sa líšia od dokumentov o Kosove schválených vládou a parlamentom, a tvrdia, že Srbsko tentoraz ponúka viac od toho, čo píše v platforme. Pre kosovských Srbov to je ešte menej od toho, čo je zaručené Achtisaariho plánom. Tak predstaviteľ srbského obyvateľstva z Kosova Marko Jakšić (DSS) povedal, že prezident „inštitúcie srbského štátu mení za albánske inštitúcie v Prištine“ a že tak občania srbskej národnosti na území Kosova prestávajú byť občanmi štátu Srbska a začínajú byť srbským spoločenstvom.
Rozuzľovanie kosovského problému definitívne patrí medzi najcitlivejšie štátne otázky, do ktorých sa doteraz nikomu veľmi nechcelo. Nie div teda, že práve v tomto kontexte sociologička Vesna Pešićová hľadá dôvody najnovšieho škandálu okolo Dačića, za ktorým vidí sprisahanie neznámych skupín. Ako tvrdí, všetky obvinenia na jeho účet smerujú k jedinému cieľu: zastaviť dialóg o Kosove a riešenie kosovskej otázky. „Z ktorých tajomných miest sa to chce zastaviť, ja neviem. O nich sa mnoho hovorilo v súvislosti s vraždou Zorana Đinđića, ja si myslím, že nezanikli dodnes. Nevyrovnávam Đinđića s Dačićom. Pozerám sa na procesy v realite a nie na mená a osobnosti,“ povedala Vesna Pešićová pre týždenník NIN. Obranou Dačića pred ukončením vyšetrenia nielenže prekvapila, ale aj pobúrila mnohých, ktorí sa na stratu kredibility premiéra pozerajú trochu inak.
Tak sa otvorila debata o jednej z najzákladnejších otázok: čo je významnejšie? Treba sa držať machiavelistického princípu, že cieľ svätí prostriedky, alebo treba trvať na tom, že sa niektoré hranice jednoducho nemajú prekročiť?
Anna Lazarevićová