VOĽNÝM OKOM
Čistý (netto) plat zamestnaných v meste Nový Sad v júni priemerne obnášal 48 548 dinárov, na úrovni Vojvodiny 42 741 a v Srbsku 44 394 din. Vyplýva to z údajov Zväzu samostatných syndikátov mesta Nový Sad a (novosadských) obcí, zverejnených koncom júla, inak prebraných z republikového Úradného vestníka. Vzťahujú sa na priemerné mzdy „v Republike Srbsku, regióne Vojvodina a meste Nový Sad“.
Je to málo, alebo azda veľa? Kam smeruje linka životnej úrovne trebárs vo svetle kúpyschopnosti zarábajúcich občanov?
S ohľadom na skutočnosť, že v decembri lanského roku priemerný plat v Srbsku bol 46 923 din., vo Vojvodine 48 266 a v meste Nový Sad 59 142 din., vidno, že pudiláre Novosadčanov v júni t. r. boli až o deväťtisíc dinárov ľahšie než vlani na Silvestra. Vo Vojvodine priemerný plat v pozorovanom období tiež klesol, a to o šesť a pol tisíca din. a na úrovni Srbska o necelé dve tisícky.
Tonieme, priatelia, pomaličky alebo aj trochu rýchlejšie; v každom prípade, celkom bezpečne. Vyššie vyslovenú „optimistickú predpoveď“ tvrdými argumentmi podporuje samotné Ministerstvo vonkajšieho a vnútorného obchodu a telekomunikácií (ó, aká prekrásna kombinácia; temer ušitá na mieru…). Uvádza, že na tzv. priemerný spotrebný kôš na konci decembra 2012 občan Srbska potreboval „iba“ 63 762 din. a na „minimálny spotrebný košíček“ 33 610. Z májového platu na ten istý účel mu už bolo načim „trochu“ viac: 64 819, respektíve aspoň 34 172 din. Samozrejme, slovko „trochu“ vo svetle reálne sa stenčujúcich priemerných platov znamená zvyšujúce sa náklady na nevyhnutné potraviny a minimálne hygienické a iné potreby nevyhnutné v domácnosti. Podľa údajov spomenutého ministerstva na priemerne ťažký „spotrebný kôš“ v Novom Sade v posledný deň predchádzajúceho roka bolo treba vyčleniť 70 494 din. a na „minimálny košík“ 35 463 din. V máji t. r. ten istý kumšt Novosadčana stál už 71 753, respektíve 36 126 din. Mimochodom odborné služby Zväzu samostatných syndikátov mesta Nový Sad a obcí tie isté potreby v uplynulom decembri vyčíslili na 99 005, t. j. na 59 142 din. a v posledný júnový deň za „ťažší košík“ v NS bolo treba zaplatiť cca 85 191 din. a na „ľahší“ 48 548 din.!
Akokoľvek suchopárna, štatistika neúprosne dáva najavo, že životná úroveň u nás smeruje v neželanom smere. Kúpyschopnosť klesá. Nezamestnanosť (o nej inokedy) sa zvyšuje. V kontexte vyčíslených priemerných platov a výloh na nevyhnutné potreby je azda každému jasné, že mnohí zarábajú podstatne viac a dakto značne menej než hovorí priemer.
Štatistika je jedno a život je dačo celkom iné. Tieto dve skutočnosti (pod)priemerného občana oslovia napríklad pri pokladnici predajní. Nútia ho dumať trebárs o tom, ako je možné, že za rovnakú minutú sumu sa pred časom vracal domov s plnou taškou a poriadnym „kusúrom“, zatiaľ čo teraz opúšťa obchod s taškou naplnenou sotva do polovice a zvyšok vo vrecku už „nešušká“, lež hrká. Nie div, ak dospeje k záveru, že súčasné platy sotva stačia na záplaty, t. j. na diery nie toľko na ošatení, koľko na tie v rodinnom rozpočte. Ktorý sa pozmenil na vrece bez dna…
Juraj Bartoš