Počnime už teraz s prípravami pre budúce Slávnosti

V súvise s článkom, ktorý bol uverejnený v “Hlase ľudu” z 23. sept. roku 1950 pod názvom: “Nezdarilé zasadnutie Slávnosťového výboru,” chcel by ešte niečo doplniť a poznamenať.

O tohtoročných Slávnostiach sa hodne písalo. Slávnosti sa staly hlavným sviatkom celej našej menšiny, v ktorom manifestujeme lásku ku ostatným juhoslovanským národom. A práve preto nesmieme dovoliť, aby na ne myslela len hŕstka ľudí, kým nebude duša v hrdle, kým sa nezdvihne slávnosťová horúčka, čo prichádza obyčajne asi mesiac pred započatím Slávností.

Iba tí – a nie ich je málo – čo každoročne organizujú, pomáhajú, čo venúvajú svoje slobodné chvíle prípravám Slávností, v úplnosti vedia, čo znamená túto veľkolepú prehliadku úspechov našej menšiny prichystať a organizovať. Najviac ťažkostí spôsobuje program pre sobotu večer a zvlášť pre nedeľu popoludnie. To je programová účasť, ktorá sa nedá prichystať za niekoľko týždňov, časť v ktorej je zapojená najväčšia masa účinkujúcich. A predsa vo väčšine prípadov aj tieto dve najhlavnejšie časti sa chystajú posledný mesiac. Doteraz to vždy dobre dopadlo, ale tú horúčku, ktorá sa zdvyhne pred Slávnosťami, pocítia najviac petrovskí žiaci. Predpoludním, popoludní, večer – stále nejaké próby. Prosté cvičby, cvičby na náradí, tance, spevy, divadlo, organizačné prípravy – všade sú najviac zapojení práve žiaci. K tomu treba podotknúť aj to, že sú mnohí z nich nepovedomí, nechcú pomáhať a účinkovať v programe. Myslím, že by sme si tu mohli pomôcť.

Slávnosťový výbor a zvlášť programová sekcia, by si už teraz mala zasadnúť a aspoň v hlavných rysoch vypracovať program budúcich Slávností. Doteraz večerné programy boly vždy pekné pestré a v nich účinkovaly aj iné osady. Táto pomoc by mohla byť ešte vždy obsiahlejšia. Ale horšie to bolo s programom v nedeľu odpoludnia. Tu, okrem v tancoch, ešte nikdy neúčinkovali jednotlivci alebo skupiny z našich osád.

Je pravda, že je Petrovec strediskom Slovákov a ako najväčšia slovenská osada má dať najviac. Ale sám Petrovec nemôže dať to, čo je hlavné v takom nástupe a to je masovosť! Ako tu pomôcť?

Na spomenutom zasadnutí programovej sekcie by sa už vybraly aj cvičby. Hneď potom organizoval by sa kurz, trebárs len pre najbližšie osady (Kulpín, Hložany, Silbaš, Kysáč) a na ňom by sa jednotlivci naučili cvičby. Takto, cez zimu až do Slávností, učili by sa žiaci ľudových škôl, pionieri, mládež a s tými cvičbami, spolu s Petrovčanmi by nastúpili na Slávnostiach. Či by to nebol mnoho krajší obraz, keď by namiesto 40 pionierov nastúpilo 200, namiesto 200 žiakov ľudových škôl 600? Alebo prečo by spomenuté osady  (a aj iné) nenastúpily so svojimi vlastnými bodmi?

Na Slávnostiach diváci s veľkým záujmom sledujú cvičby na náradí, skoky cez náradie, rozličnosti a pod. Po našich väčších osadách (S. Pazova, Kovačica, Pivnica, Kysáč) sú aktívne telovýchovné spolky. Či by sa ich cvičenci nemohli chystať pre výstup na Slávnostiach, kde by si mohli – buď spoločne alebo samostatne  – vystúpiť? Podmienky pre to sú, potrebná je len pevná vôľa a pôjde to.

(Úryvok z textu autora Š. L. v čísle 81,

ktoré vyšlo 18. októbra 1950

v Báčskom Petrovci)

Výber: K. Gažová