Poďme si cibriť myseľ s Duškom!

Juhoslovanský, respektíve srbský viacnásobne odmenený spisovateľ Duško Trifunović sa narodil roku 1933 v Šijakovci pri Bosanskom Brode (v Bosne a Hercegovine), zomrel roku 2006 v Novom Sade, pochovaný bol v Sriemskych Karlovciach. Niektoré z jeho temer dvesto zhudobnených básní, teda piesne (Ima neka tajna veza, Glavo luda…) v predvedení obľúbených juhoslovanských skupín Bijelo dugme a Indeksi, tiež spevákov Zdravka Čolića, Arsena Dedića a iných sa stali skutočnými YU-hitmi. Duško Trifunović vydal súhrnne asi osemdesiat kníh. Jeho zbierka básní Trikom slikom i muzikom vyšla v Novom Sade roku 1992. Do slovenčiny ju už dávnejšie prebásnil Pavel Mučaji a pod názvom Čarami, čiarami, husľami ju vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci s vročením 2013.

Zbierka Čarami, čiarami, husľami obsahuje 47 básní, včlenených do štyroch celkov. V prvom, pomenovanom Kresba a hudba, je iba báseň pod názvom Triky, bliky, muziky. Druhá časť Kreslenie zahrnuje 14 básní, tretia Spev a hudba 28 a posledný celok Ľudia z TV tvoria 4 básne. Nevtieravo, vyhýbajúc sa poučkám, s jemu vlastným osviežujúcim dôvtipom okoreneným slovnými hračkami, Trifunović ozrejmuje, ako vznikajú umelecké diela. Temer ležérne naznačuje adresátom – nástnikom, ako aj ich rodičom a ich rodičom tiež – význam a spôsoby vytvárania a konzumovania umeleckých obsahov, s utajeným, ale pevne premysleným cieľom viesť ich alejou, ktorou stúpajú lepší, úplnejší ľudia. Nezapierajúc Dieťa v sebe samom, zažíha záujem percipientov o hudobné a výtvarné umenie, respektíve o televíziu. Jazyk Trifunovićovej poézie je hravý a hebký, jeho prejav je priamy, jednoduchý a zrozumiteľný. Všetko je tu v hravom rezkom pohybe, volajúcom k činu, komunikácii, interakcii. Stať Spev a hudba sa začína básňou Vokály, čiže veršami: Krokom, skokom, vyskacom, / štyri, päť, / potom náhle zastaň, stoj, / a opäť / jeden dva tri štyri päť, / to už pozná celý svet. V básni Otvorené, ktorou maľuje samohlásku O, autor hovorí: Otvára sa všetko zľahka, (…) / Otvára sa okno, fľaša, / slávnosť, ruža, záhrada, / otvára sa duša naša, / keď je k tomu nálada. Trifunovićove verše podnecujú a obohacujú fantáziu a skutkové poznanie dospievajúcich vlastne (duchom) mladých ľudí. Tak sa nám vidí, že tejto téze nasvedčuje i obraz, ktorý vyčaril v básni Vznik maliarstva: Človek a žena v krajinkách maľby, / hrou svetiel vo sne veľkom, / farbou línií hustili život / a dušu plnili svetlom.

Po preplávaní na pohľad neveľkej rieky, čitateľ si uvedomuje, že sa v čistej vode osviežil a pobavil. Podaktoré básne ho prekvapili, iné rozosmiali, ďalšie ho donútili o veciach, o ktorých už, možno, uvažoval, myslieť iným, Duškovým spôsobom, na čom má svojský podiel básnik Pavel Mučaji, lebo sa mu podarilo, v procese prebásnenia zbierky, udržať vrtošivé Trifunovićove koníky na uzde. Mimochodom, rovnako podnetne ako verše, oslovujú aj vkusné ilustrácie Pavla Čániho. Hoci niektoré básne z originálnej zbierky v preloženej knihe nie sú, to jej na pútavosti a váhe neuberá. Podľa našej skromnej mienky slovenský preklad zbierky básní Duška Trifunovića Čarami, čiarami, husľami je skutočným osviežením na pomerne skromne naplnenej polici prekladovej literatúry z knižnej produkcie vojvodinských Slovákov posledných dvoch – troch desaťročí.

                                                                                                                                                  Juraj Bartoš